Bratislava 7. októbra (Teraz.sk) – Ak by neoficiálny summit predsedov parlamentov Európskej únie v Bratislave organizoval predchádzajúci predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota, pravdepodobne by naň nikto neprišiel. Účasť predsedov na summite však nie je možné považovať za signál, že sa stotožňujú s názorom o potrebe zvýšiť váhu národných parlamentov v európskej politike, skôr za ochotu prijať pozvanie predsedajúcej krajiny a prediskutovať tu aktuálne problémy EÚ. V diskusii v TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

„Viem si predstaviť, že by to zvolával Ján Slota, ak by to mohol celé zorganizovať, vrátane verejných obstarávaní. Ale s jeho povesťou by to asi predsedovia parlamentov neakceptovali a nikoho by nevyslali,“ reagoval Hrabko na otázku, či by podobný summit mohol zvolať aj bývalý líder národniarov. „Ale nevidím dôvod, prečo by mali odmietnuť Andreja Danka, zvlášť, ak je Slovensko predsedníckou krajinou. To sa nerobí. Predsedovia parlamentov využijú príležitosť sa stretnúť,“ dodal.

Hrabko nevylučuje, že by v budúcnosti mohla vzniknúť tradícia podobných stretnutí aj počas predsedníctiev iných štátov. Skôr ako snahu podporiť rast vplyvu národných parlamentov na európsku politiku však za motiváciu organizácie stretnutia považuje záujem aktuálneho predsedu SNS Andreja Danka „zabodovať“ na domácej politickej scéne. „Ja to vnímam skôr z vnútropolitického pohľadu a ambícií Andreja Danka, ktorý zastáva funkciu predsedu parlamentu,“ povedal Hrabko.

Úmrtie prezidenta

V diskusii si pripomenul aj úmrtie prvého prezidenta novodobej Slovenskej republiky Michala Kováča. „Mne jeho príbeh pripomína príbeh rozprávkový, v ktorom v súboji dobra a zla zvíťazilo dobro. Zlo prehralo voľbami v roku 1998, kedy už Vladimír Mečiar nebol schopný zostaviť vládu,“ poznamenal Hrabko.

„Je zaujímavé, že Michal Kováč, až kým sa nestal prezidentom, bol vždy dvojkou. Keď bol predsedom federálneho zhromaždenia, bol nad ním prezident, o HZDS sa nemusíme baviť, tam bol vždy jednotkou Vladimír Mečiar a vlastne bol až druhým kandidátom na prezidenta. Prvým bol Roman Kováč, ktorý však nebol zvolený,“ pripomenul Hrabko.

Michal Kováč podľa neho nebol prototypom charizmatického lídra, dokázal sa však vypracovať. „Jeho odkaz pre mňa je, že vo funkcii človek nemusí spanštieť. Ak funkcia zmenila Michala Kováča, tak iba k lepšiemu. Stal sa osobnosťou, ktorou dovtedy nebol,“ poznamenal.

Dodal, že si spomína aj na niektoré kauzy spájané s Michalom Kováčom. Tie však v porovnaní so zásluhami M. Kováča v prezidentskej funkcii podľa neho nie sú podstatné. „Vo funkcii prezidenta vyrástol, najmä vďaka skvelému tímu, ktorý si dokázal vytvoriť. Osobne najviac oceňujem jeho legislatívny odbor a doktora Trimaja. Vtedy ústava ešte len nabiehala do života a ukázalo sa, že prezident mal vo výklade ústavy vždy väčšiu pravdu, ako jeho náprotivok Vladimír Mečiar,“ povedal Hrabko.

„Stal sa prvým prezidentom samostatného a zvrchovaného Slovenska. Podľa českých politikov by si viac zaslúžil titul „otca vlasti“ Michal Kováč, ako Vladimír Mečiar, lebo na rokovaniach viac presadzoval samostatné Slovensko Michal Kováč a Augustín Marián Húska, ako samotný Mečiar,“ poznamenal Hrabko.

Generálny tajomník OSN

Komentoval aj druhé miesto Miroslava Lajčáka pri hlasovaní o generálnom tajomníkovi OSN a skutočnosť, že v rozpore s očakávaniami nebol zvolený ani jeden z deviatich kandidátov štátov strednej a východnej Európy. „Asi to súvisí s viacerými okolnosťami. Faktom je, že sa to hovorilo. Možno to bola iba bublina. Ale faktom je, že človek z tohto regiónu ešte OSN neviedol, takže to bolo istým spôsobom oprávnené. Na začiatku sa veľké šance dávali bulharskej kandidátke Irine Bokovovej, ktorá úplne zlyhala,“ poznamenal Hrabko.

Hoci pôvodne sa hovorilo o tom, že nový generálny tajomník by mal byť zo strednej a východnej Európy a vyššie šance majú ženy, napokon bol zvolený portugalský expremiér António Guterres.

„Asi treba oceniť taktiku pána Guterresa, ktorý išiel systémom štart – cieľ. Bol víťazom vo všetkých kolách, aj Rusko sa napokon dohodlo,“ poznamenal Hrabko. Práve dlhodobý nesúhlas Ruska s portugalským expremiérom vytváral priestor pre druhého najsilnejšieho kandidáta, Miroslava Lajčáka. „Sú za tým obchody, niečo za niečo. Rusko dodržalo svoj sľub, že Guterresa nepodporí, dôležité však je, že ho nevetovalo, zdržali sa,“ dodal na margo portugalského úspechu Hrabko.

Hoci sa stredo a východeurópska skupina kandidátov nepresadila ako celok a najlepšie z nej obstál práve Lajčák, Hrabko to za úspech nepovažuje.

„Podľa mňa sa počíta len prvé miesto. Druhé miesto sa nepočíta tak isto, ako sa nepočíta ani tretie, štvrté a piate. Počíta sa iba prvé,“ zdôraznil Hrabko. Istou Lajčákovou výhodou oproti iným kandidátom je podľa neho len to, že si druhé miesto môže zaradiť do životopisu. Ak sa budú v budúcnosti zvažovať kandidáti na inú významnú funkciu, bude Lajčákova politická váha vyššia.

Rozpočet a odbory

Na margo návrhu rozpočtu, ktorý schválila vláda, Hrabko poznamenal, že je stále deficitný a vláda míňa viac ako dostáva. „Už roky počúvam slová o vyrovnanom rozpočte, najnovší termín je rok 2019,“ pripomenul.
Na margo skutočnosti, že Konfederácia odborových zväzov vydala pomerne pozitívne stanovisko k plánu vlády pridať na budúci rok zamestnancom vo verejnej správe štyri percentá k platu a v priebehu roka zrejme ešte ďalšie dve, Hrabko pripomenul, že spokojnosť sa vôbec netýkala školských odborov. Učitelia totiž majú o šesť percent zvýšené platy už od septembra a zatiaľ im na budúci rok vláda neprisľúbila nič. „Zarazilo ma na tom, myslím, že je to po prvý krát v histórii, kedy sa verejne prejavil rozkol v Konfederácii odborových zväzov,“ upozornil Hrabko.

Za rozhodnutím zatiaľ nesľubovať ďalšie zvýšenie platov učiteľom Hrabko vidí politiku. Pripomenul, že líder SNS Andrej Danko sa kriticky vyjadril na adresu Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá už niekoľko týždňov organizuje v rezorte protesty. „Hoci ešte nie je všetkým dňom koniec, pôjde to do parlamentu a zmeny sú prípustné,“ povedal Hrabko na margo rozpočtu školstva. Ak by aj rozpočet prešiel v dnešnej podobe, môžu podľa neho zástupcovia učiteľov ešte rokovať s ministrom Petrom Plavčanom (SNS), ktorý má určitý priestor na investície do rezortu už prisľúbený.

Referendum

Hrabko komentoval aj maďarské referendum o kvótach. Keďže k urnám neprišlo viac ako 50 percent voličov, referendum nie je platné. Z približne troch miliónov voličov, ktorí sa referenda zúčastnili, však takmer 100 percent hlasovalo proti kvótam. Podľa Hrabka je to prirodzené, ak niekto proti kvótam hlasovať nechcel, jednoducho k referendu nešiel. „Referendum nie sú voľby, spôsob hlasovania je aj to, že sa nezúčastníte hlasovania. Nie je vôbec prekvapením, že viac ako 98 percent tých ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda, odmietlo kvóty. Ale na výsledku referenda, ktoré bolo neplatné, to nič nemení. Je to prehra Viktora Orbána,“ uzavrel Hrabko.