Bratislava 9. mája (Teraz.sk) - Argument premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), podľa ktorého môže Slovensko otvárať hranice vtedy, keď bude v okolitých krajinách stav pandémie nového koronavírusu taký priaznivý ako u nás, nie je podľa publicistu Juraja Hrabka realistický. "Okolité štáty už nikdy nebudú na tom tak, ako my. To sa nedá, to by sa u nás musela rapídne zvýšiť smrtnosť aj počet ochorení," povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.

"V politických rozhodnutiach ohľadom otvárania hraníc bude záležať od vývoja politickej situácie, nie iba u nás, ale aj v okolitých krajinách. Podľa mňa sa nájde nejaký kompromis, jednostranne by to jeden štát robil zbytočne. Večne ale hranice zatvorené byť nemôžu," upozornil Hrabko.

Vzhľadom na dobrý vývoj so šírením nového koronavírusu na Slovensku sa od stredy 6. mája naraz spustili fázy 2 a 3 z plánu otvárania prevádzok. "Treba to vnímať pozitívne. Politický život vo všeobecnosti nie je odlišný od bežného, čokoľvek si naplánujete, život ide vlastným smerom a vy revidujete rozhodnutia. Tu nebol dôvod čakať ďalšie dva týždne, nie iba vzhľadom na situáciu na Slovensku, ale aj rozhýbavanie sa ekonomiky v susedných štátoch Európskej únie a vo svete. Bol to dobrý krok," reaguje Hrabko.



"Čo sa dá namietať, je, že to prišlo veľmi rýchlo, ešte osem hodín pred otvorením prevádzok podnikatelia nevedeli presne čo a ako sa bude robiť," dodáva.

Voľba generálneho prokurátora

Na margo poznámky Igora Matoviča, podľa ktorej by dobrým generálnym prokurátorom mohol byť Daniel Lipšic, ale aktuálne znenie zákona takúto kandidatúru neumožňuje, Hrabko reagoval slovami, že ak by Lipšicovu kandidatúru vládni politici mysleli vážne, nebudú vopred medializovať jeho meno. "Čítam to tak, že šance Daniela Lipšica na zvolenie sú nulové," povedal Hrabko.

Negatívne však hodnotí už fakt, že koaliční politici majú už na stole konkrétne mená kandidátov. Túto skutočnosť medzičasom potvrdil aj Richard Sulík (SaS). "Pamätáme si vyjadrenia zo strán súčasnej vládnej koalície, ako pozmení zákon o spôsobe voľby a otvorí ho aj návrhom zo strany iných ľudí, nie iba zo strany prokuratúry. Ja som takýto návrh zákona ešte nevidel. Ale už sa objavujú správy, potvrdzuje to aj Igor Matovič a Richard Sulík, že vládna koalícia už má na stole viacero mien. Tak načo konať nejaký verejný výberový proces, keď už sa rozhodujú bez toho?," pýta sa Hrabko.

"Verejné výberové konanie môže byť akékoľvek, ale parlamentná matematika nepustí, ak je vládna koalícia už rozhodnutá. Všetko ostatné už bude potom iba jedno veľké kino na zakrytie očí verejnosti," upozorňuje. Dodáva, že post generálneho prokurátora je z istého uhla ešte významnejší ako post ústavného sudcu. "Lebo ústavných sudcov je viac, generálny prokurátor iba jeden. Je to monokratický orgán, ktorý má veľkú moc v trestnom konaní," povedal Hrabko.

Súboj v Smere-SD a úradnícke čistky

Na margo blížiaceho sa súboja Roberta Fica a Petra Pellegriniho o post predsedu Smeru-SD, Hrabko povedal, že zatiaľ nevidí priestor na ústup jedného ani druhého. "Samozrejme, keby Robert Fico chcel, môže odovzdať žezlo Petrovi Pellegrinimu a strana by ostala jednotná. Ale bol by som veľmi prekvapený, keby to urobil," poznamenal Hrabko. "Samozrejme, vývoj v Smere vyhovuje súčasnej vládnej koalícii," doplnil publicista.

Smer-SD nepodporí v pléne Národnej rady (NR) SR novelu zákona o štátnej službe ani návrh na jej prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Žiada vládu, aby ju do parlamentu ani nepredkladala. Vyhlásil to podpredseda parlamentu a Smeru-SD Peter Pellegrini. Tvrdí, že vláda plánuje pod rúškom boja proti novému koronavírusu robiť čistky medzi štátnymi úradníkmi.

Na otázku, či vláda chystá čistky, alebo chce len vymieňať politických nominantov svojej predchodkyne, Hrabko odpovedal, že sa to dá len ťažko od seba oddeliť. "Vládna koalícia nemá dostatok kompetentných ľudí, ale musí vyzametať to, čo tu Smer za osem rokov zanechal. Tu nejde o čistky," povedal Hrabko.

"Problém tohto návrhu vidím úplne v inom. A to, že ide v skrátenom legislatívnom konaní. Vládna koalícia vymyslela fintu, aby mohol v skrátenom legislatívnom konaní ísť. On má trochu iný názov, je to zákon o štátnej službe, ale profesionálnych vojakov. A to, čo spomínate, štátna správa, je až v druhom článku návrhu zákona. A to je z môjho uhla pohľadu nadprácou. Prijateľnejšie by to bolo, keby to bolo oddelené, ale potom by nebol dôvod na zrýchlené konanie," upozornil Hrabko.

Právne čistejšie riešenia ako je nepriama novela zákona v skrátenom legislatívnom konaní, by podľa neho vláde mohla pomôcť navrhovať Legislatívna rada vlády, zatiaľ však nie je funkčná. "Nie iba na Slovensku právny štát dostáva na frak a všetko je to odôvodnené vírusom. Je tam politická vôľa to urobiť a proti nej síce môžete protestovať, ale na konci dňa vám to nepomôže," povedal Hrabko.

Kauza Mamojka

Rozhodnutie v otázke, či by voči sudcovi ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi malo byť vedené disciplinárne konanie kvôli informáciám z mobilného telefónu obžalovaného podnikateľa Mariana K., je podľa Hrabka výlučne na predsedovi súdu Ivanovi Fiačanovi. "Bol by to zlý ústavný sudca, keby verejnému tlaku podľahol. Má právo rozhodnúť a ako rozhodne, tak bude. Má na to termín. Ak ho dodrží, podá návrh na disciplinárne konanie. Za pravdepodobnejšie by som považoval, ak by na základe verejného tlaku konal pán Mamojka," poznamenal Hrabko. V telefóne obžalovaného podnikateľa sa totiž našla komunikácia, podľa ktorej sa snažil dosiahnuť stretnutie s ústavným sudcom, aj keď k nemu napokon neprišlo a senát súdu jednohlasne rozhodol v neprospech Mariana K.

Hrabko považuje za paradoxné, že Mamojku najviac kritizujú nominanti strany Za ľudí Andreja Kisku. "Pán Mamojka by sa nestal ústavným sudcom, ak by si ho do tejto funkcie nevybral bývalý prezident Andrej Kiska, hoci si ho vybrať nemusel, mal na výber viacero kandidátov. Funkcionári strany Za ľudí by sa preto mali najprv obrátiť na pána Kisku s otázkou, prečo si vybral práve pána Mamojku," uzavrel Hrabko.