Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z vecného hľadiska môže byť protiinflačný balíček vytvorený zle, ale z politického hľadiska je jeho schválenie výhrou Igora Matoviča, povedal v TASR TV J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 25 . júna (Teraz.sk) – Z dvoch scenárov, teda konsolidácie vládnej koalície alebo naopak pokračujúceho rozkladu vzťahov medzi jej subjektmi, je pravdepodobnejší ten druhý, preto sa dá očakávať pribúdanie hlasovaní postavených na ad hoc vytvorenej parlamentnej väčšine. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Tekuté“ parlamentné väčšiny podľa neho vždy vznikajú s konkrétnym cieľom. „Ten sa skončí, keď zákon prejde alebo neprejde. Tekutá väčšina sa potom rozleje na podporu alebo nepodporu iných zákonov. Dá sa tak fungovať, ale nie je to šťastné,“ povedal na margo prelomenia prezidentkinho veta pri hlasovaní o protiinflačnom balíčku.
Pri tomto hlasovaní sa k poslancom vládneho OĽANO a Sme rodina pridali viacerí nezávislí poslanci, vrátane skupiny pôvodne zvolenej za ĽS NS. Na aktuálnej schôdzi parlamentu však rôzne zákony prechádzali na základe podpory rôznych väčšín, od klasickej koaličnej až po rôzne varianty podpory krížom cez politické spektrum.
„Tekuté väčšiny vznikajú a zanikajú ad hoc. Parlament nie je žiaden výkvet, ale vzorka spoločnosti. Nikto iný tých ľudí nevolil, iba my,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že ak by sa vládna koalícia dokázala konsolidovať, má k dispozícii pohodlnú väčšinu 88 poslancov. „Nebude v takom prípade odkázaná na hlasy iných poslancov, ktorí sa, samozrejme, môžu pridať, lebo poslancovi nemôžete zakázať hlasovať tak, ako chce. A to platí vrátane poslancov zvolených za ĽS NS,“ konštatoval.
Z vecného hľadiska sa podľa Hrabka dá schválený balíček považovať len za pomoc rodinám s nezaopatrenými deťmi a s protiinflačnou pomocou, ako ju realizujú okolité štáty, sa porovnávať nedá. Z politického hľadiska však ide o jednoznačné víťazstvo lídra OĽANO Igora Matoviča, ktorý dokázal pri hlasovaní zjednotiť celý poslanecký klub OĽANO. „Rovnako ako vyhrali všetci, ktorí za zákon hlasovali. Politicky prehrala pani prezidentka Čaputová a spolu s ňou všetci, ktorí za zákon nehlasovali. Ako aj časť médií, ktorá ich hnala do toho, aby bolo veto prelomené,“ konštatoval Hrabko.
Dodal, že aj keď je rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní v prípade zmien, ktoré majú začať platiť až na budúci rok očividne zbytočné, Ústavný súd (ÚS) SR v minulosti opakovane takýto postup toleroval s odôvodnením, že parlament záverečným hlasovaním konvalidoval prípadné formálne nedostatky pri rokovaní.
Ak však prezidentka posunie zákon na ÚS, ten môže doterajšiu rozhodovaciu prax prelomiť novým rozhodnutím. Z tohto dôvodu podľa neho ešte nie je isté, že chválené zmeny naozaj vstúpia do účinnosti 1. januára 2023. „Je mýtus povedať, že tento zákon je protiinflačný balíček. To platí o tej časti, ktorá začne platiť už teraz. A pri tej druhej časti by som ešte s určitosťou nehovoril, že začne platiť 1. januára, lebo ústavný súd bude mať dosť času na to, aby prípadne účinnosť pozastavil,“ uzavrel Hrabko.
„Tekuté“ parlamentné väčšiny podľa neho vždy vznikajú s konkrétnym cieľom. „Ten sa skončí, keď zákon prejde alebo neprejde. Tekutá väčšina sa potom rozleje na podporu alebo nepodporu iných zákonov. Dá sa tak fungovať, ale nie je to šťastné,“ povedal na margo prelomenia prezidentkinho veta pri hlasovaní o protiinflačnom balíčku.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Pri tomto hlasovaní sa k poslancom vládneho OĽANO a Sme rodina pridali viacerí nezávislí poslanci, vrátane skupiny pôvodne zvolenej za ĽS NS. Na aktuálnej schôdzi parlamentu však rôzne zákony prechádzali na základe podpory rôznych väčšín, od klasickej koaličnej až po rôzne varianty podpory krížom cez politické spektrum.
„Tekuté väčšiny vznikajú a zanikajú ad hoc. Parlament nie je žiaden výkvet, ale vzorka spoločnosti. Nikto iný tých ľudí nevolil, iba my,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že ak by sa vládna koalícia dokázala konsolidovať, má k dispozícii pohodlnú väčšinu 88 poslancov. „Nebude v takom prípade odkázaná na hlasy iných poslancov, ktorí sa, samozrejme, môžu pridať, lebo poslancovi nemôžete zakázať hlasovať tak, ako chce. A to platí vrátane poslancov zvolených za ĽS NS,“ konštatoval.
Z vecného hľadiska sa podľa Hrabka dá schválený balíček považovať len za pomoc rodinám s nezaopatrenými deťmi a s protiinflačnou pomocou, ako ju realizujú okolité štáty, sa porovnávať nedá. Z politického hľadiska však ide o jednoznačné víťazstvo lídra OĽANO Igora Matoviča, ktorý dokázal pri hlasovaní zjednotiť celý poslanecký klub OĽANO. „Rovnako ako vyhrali všetci, ktorí za zákon hlasovali. Politicky prehrala pani prezidentka Čaputová a spolu s ňou všetci, ktorí za zákon nehlasovali. Ako aj časť médií, ktorá ich hnala do toho, aby bolo veto prelomené,“ konštatoval Hrabko.
Dodal, že aj keď je rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní v prípade zmien, ktoré majú začať platiť až na budúci rok očividne zbytočné, Ústavný súd (ÚS) SR v minulosti opakovane takýto postup toleroval s odôvodnením, že parlament záverečným hlasovaním konvalidoval prípadné formálne nedostatky pri rokovaní.
Ak však prezidentka posunie zákon na ÚS, ten môže doterajšiu rozhodovaciu prax prelomiť novým rozhodnutím. Z tohto dôvodu podľa neho ešte nie je isté, že chválené zmeny naozaj vstúpia do účinnosti 1. januára 2023. „Je mýtus povedať, že tento zákon je protiinflačný balíček. To platí o tej časti, ktorá začne platiť už teraz. A pri tej druhej časti by som ešte s určitosťou nehovoril, že začne platiť 1. januára, lebo ústavný súd bude mať dosť času na to, aby prípadne účinnosť pozastavil,“ uzavrel Hrabko.
Otázka pre Juraja Hrabka
Ako hodnotíte vstup ministerky spravodlovosti Márie Kolíkovej do SaS?
-Podporu SaS má, odkedy prešla do jej poslaneckého klubu z poslaneckého klubu Za ľudí. SaS ju, takpovediac, prikryla svojimi ochrannými krídlami. Myslím si, že Mária Kolíková takto rieši svoju politickú budúcnosť. Vie, že ako nečlenka strany by mala horšie východiskové pozície do budúcnosti, nehovorím tu o aktuálnom volebnom období. Zrejme chce pokračovať v politickej práci aj v budúcnosti, tak je prirodzené, že si hľadá stranu. To, že programy SaS a Za ľudí nie sú totožné, na Slovensku veľkú úlohu nehrá, videli sme tu onakvejšie prestupy. Ak chce byť v politike, je nevyhnutné mať stranícke krytie a byť členkou strany, to jej môže iba pomôcť, nie ublížiť. Uvidíme, ako si tam „sadne“ s kolegami, to sa uvidí pred voľbami, keby nastane istá tlačenica, ako, napokon vždy a v každej strane. Pani Kolíková je advokátka a venuje sa právu, na ministerstvo spravodlivosti ju zavolala ešte Lucia Žitňanská a podľa mňa by v tom chcela pokračovať ďalej.-
Ako hodnotíte vstup ministerky spravodlovosti Márie Kolíkovej do SaS?
-Podporu SaS má, odkedy prešla do jej poslaneckého klubu z poslaneckého klubu Za ľudí. SaS ju, takpovediac, prikryla svojimi ochrannými krídlami. Myslím si, že Mária Kolíková takto rieši svoju politickú budúcnosť. Vie, že ako nečlenka strany by mala horšie východiskové pozície do budúcnosti, nehovorím tu o aktuálnom volebnom období. Zrejme chce pokračovať v politickej práci aj v budúcnosti, tak je prirodzené, že si hľadá stranu. To, že programy SaS a Za ľudí nie sú totožné, na Slovensku veľkú úlohu nehrá, videli sme tu onakvejšie prestupy. Ak chce byť v politike, je nevyhnutné mať stranícke krytie a byť členkou strany, to jej môže iba pomôcť, nie ublížiť. Uvidíme, ako si tam „sadne“ s kolegami, to sa uvidí pred voľbami, keby nastane istá tlačenica, ako, napokon vždy a v každej strane. Pani Kolíková je advokátka a venuje sa právu, na ministerstvo spravodlivosti ju zavolala ešte Lucia Žitňanská a podľa mňa by v tom chcela pokračovať ďalej.-
