Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Táto účasť je na Slovensku tradične jedna z najnižších v Európskej únii a apel novozvoleného prezidenta na voličov by podľa Hrabka mohol mať svoju váhu. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. apríla (Teraz.sk) – Nastupujúci prezident Peter Pellegrini by už mal obmedziť verejné vyjadrenia k agendám straníckej politiky a kým oficiálne neprevezme najvyššiu ústavnú funkciu, nemôže hovoriť ani z pozície prezidenta. Témou, ktorej by sa v medziobdobí medzi zvolením a nástupom do funkcie venovať mohol, je účasť voličov na nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu (EP). V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Táto účasť je na Slovensku tradične jedna z najnižších v Európskej únii a apel novozvoleného prezidenta na voličov by podľa Hrabka mohol mať svoju váhu. Témou pre nastupujúceho aj dosluhujúceho prezidenta je podľa neho aj upokojenie spoločnosti polarizovanej po dvoch vyhrotených predvolebných kampaniach. „Máme pani prezidentku Zuzanu Čaputovú s plnými kompetenciami, možno by jej pristalo ešte jedno vystúpenie v parlamente,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Pellegrini už nie je predsedom ani poslancom Národnej rady SR, až do 1. júna však ostáva predsedom Hlasu-SD. „Podľa mňa ešte rieši stranícke aj koaličné záležitosti, ale už nie verejne. Už musí byť istým spôsobom zdržanlivý,“ konštatoval Hrabko.
Pokiaľ je vo funkcii Zuzana Čaputová, by mal byť podľa neho Peter Pellegrini zdržanlivý aj pri komentovaní svojich potenciálnych rozhodnutí po nástupe do funkcie. „Najhoršie, čo by mohol urobiť, by bolo, ak by sa takto teoreticky a špekulatívne vyjadroval k veciam, ktoré v tejto chvíli nemôže ovplyvniť,“ zhrnul Hrabko.
Aj keď Ivan Korčok prehral v prezidentských voľbách so cťou a dosiahol vysokú voličskú podporu, boj o najvyššiu ústavnú funkciu mu podľa Hrabka nepriniesol taký veľký politický kapitál, aby sa mohol uchádzať napríklad o post predsedu Progresívneho Slovenska. „Kreslo predsedu strany si musíte zaslúžiť svojou činnosťou v strane. Je len dobre, že bude opäť kandidovať pán Šimečka. Treba si uvedomiť, že Michal Šimečka je za štyri roky už štvrtým predsedom PS,“ upozornil Hrabko, podľa ktorého časté výmeny predsedu poukazujú na nestabilitu v tejto strane.
Jarný prieskum Eurobarometer, ktorého výsledky zverejnil v stredu Európsky parlament (EP), ukázal, že 71 percent občanov EÚ a 62 percent Slovákov vyjadrilo záujem voliť v júnových eurovoľbách. Podľa Hrabka sa nedá vylúčiť, že bude tento rok účasť voličov v eurovoľbách vyššia ako v roku 2019, kedy dosiahla viac ako 22 percent. „Ale viac ako 60 percentnú účasť, vzhľadom na históriu volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku, nepokladám vôbec za pravdepodobnú,“ konštatoval Hrabko.
Na margo schválenia 13. dôchodku vo výške viac ako 600 eur novelou zákona o sociálnom poistení Hrabko povedal, že zodpovednosť za zabezpečenie zdrojov na výplatu týchto dôchodkov má vláda a parlament, ktorý novelu schválil. „Keďže to parlament schválil, vláda na to peniaze nájsť musí,“ konštatoval Hrabko. Dodal, že nepredpokladá, že by túto novelu niekto napadol na Ústavnom súde (ÚS) SR.
Táto účasť je na Slovensku tradične jedna z najnižších v Európskej únii a apel novozvoleného prezidenta na voličov by podľa Hrabka mohol mať svoju váhu. Témou pre nastupujúceho aj dosluhujúceho prezidenta je podľa neho aj upokojenie spoločnosti polarizovanej po dvoch vyhrotených predvolebných kampaniach. „Máme pani prezidentku Zuzanu Čaputovú s plnými kompetenciami, možno by jej pristalo ešte jedno vystúpenie v parlamente,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Pellegrini už nie je predsedom ani poslancom Národnej rady SR, až do 1. júna však ostáva predsedom Hlasu-SD. „Podľa mňa ešte rieši stranícke aj koaličné záležitosti, ale už nie verejne. Už musí byť istým spôsobom zdržanlivý,“ konštatoval Hrabko.
Pokiaľ je vo funkcii Zuzana Čaputová, by mal byť podľa neho Peter Pellegrini zdržanlivý aj pri komentovaní svojich potenciálnych rozhodnutí po nástupe do funkcie. „Najhoršie, čo by mohol urobiť, by bolo, ak by sa takto teoreticky a špekulatívne vyjadroval k veciam, ktoré v tejto chvíli nemôže ovplyvniť,“ zhrnul Hrabko.
Aj keď Ivan Korčok prehral v prezidentských voľbách so cťou a dosiahol vysokú voličskú podporu, boj o najvyššiu ústavnú funkciu mu podľa Hrabka nepriniesol taký veľký politický kapitál, aby sa mohol uchádzať napríklad o post predsedu Progresívneho Slovenska. „Kreslo predsedu strany si musíte zaslúžiť svojou činnosťou v strane. Je len dobre, že bude opäť kandidovať pán Šimečka. Treba si uvedomiť, že Michal Šimečka je za štyri roky už štvrtým predsedom PS,“ upozornil Hrabko, podľa ktorého časté výmeny predsedu poukazujú na nestabilitu v tejto strane.
Jarný prieskum Eurobarometer, ktorého výsledky zverejnil v stredu Európsky parlament (EP), ukázal, že 71 percent občanov EÚ a 62 percent Slovákov vyjadrilo záujem voliť v júnových eurovoľbách. Podľa Hrabka sa nedá vylúčiť, že bude tento rok účasť voličov v eurovoľbách vyššia ako v roku 2019, kedy dosiahla viac ako 22 percent. „Ale viac ako 60 percentnú účasť, vzhľadom na históriu volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku, nepokladám vôbec za pravdepodobnú,“ konštatoval Hrabko.
Na margo schválenia 13. dôchodku vo výške viac ako 600 eur novelou zákona o sociálnom poistení Hrabko povedal, že zodpovednosť za zabezpečenie zdrojov na výplatu týchto dôchodkov má vláda a parlament, ktorý novelu schválil. „Keďže to parlament schválil, vláda na to peniaze nájsť musí,“ konštatoval Hrabko. Dodal, že nepredpokladá, že by túto novelu niekto napadol na Ústavnom súde (ÚS) SR.
