Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak sa reformy nerobia na základe politického konsenzu, hrozí, že ich nová vláda úplne zmení, povedal v TASR TV J. Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 15. apríla (Teraz.sk) – Po vyhlásení prezidentky Zuzany Čaputovej, že nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči dočasne poverenému ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi, už zrejme neleží na stole ani téma vymenovania úradníckej vlády. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Aj keď prezidentka svoju právomoc vymenovať nový kabinet opakovane pripomína, naposledy práve v súvislosti s ministrom vnútra, s postupujúcim časom je podľa Hrabka stále komplikovanejšie ju v praxi realizovať. „Možnosť vymenovania úradníckej vlády klesá každým jedným týždňom či dňom odkedy padla vláda Eduarda Hegera. Pani prezidentka naznačila, že jednou z možností je aj možnosť úradníckej vlády, ale nepovedala, že to tak urobí,“ poznamenal.
Za zásadný problém považuje Hrabko príliš dlhý čas medzi vyslovením nedôvery kabinetu Eduarda Hegera a predčasnými voľbami. „Je to princíp zle zapnutého prvého gombíka na šatách. Na rozdiel od pádu vlády Ivety Radičovej, kedy boli voľby v horizonte niekoľkých mesiacov, teraz sa na predčasné voľby čaká takmer rok od pádu vlády,“ pripomenul.
Do volieb teda ešte prebehnú tri riadne schôdze parlamentu, na ktorých sa podľa neho dajú popri vecných návrhoch zákonov očakávať mnohé populistické a v skutočnosti predvolebné iniciatívy. „Voľby sú za dverami a politické strany, aj jednotliví poslanci sa budú chcieť voličom zapáčiť,“ povedal. V parlamente je podľa Hrabka chaos už dlhšiu dobu a problémy skôr pribúdajú, než by sa riešili.
Pre budúcnosť by bolo podľa neho užitočné, ak by parlament v ústave precíznejšie upravil podmienky práce ústavných inštitúcií po vyslovení nedôvery vláde. „Po páde vlády Ivety Radičovej takmer nikto nepredpokladal, že sa také niečo stane znova. Preto sa tomu nevenovala dostatočná pozornosť,“ povedal Hrabko. Popri novele ústavy podľa neho existuje aj možnosť, že by na základe nejakého podnetu podal v tejto veci záväzný výklad ústavy ústavný súd. Osobne však neočakáva, že by v tomto volebnom období k nejakému posunu v tejto veci aj reálne prišlo.
Hoci vláda avizuje od nového roka rušenie piatich malých pôrodníc, podľa Hrabka môže toto rozhodnutie ešte zmeniť nová vláda, ktorá nastúpi po septembrových parlamentných voľbách. „Aj teraz sa v praxi ukazuje to, že zásadné reformné kroky by sa mali robiť na základe dohody všetkých relevantných politických strán,“ povedal Hrabko. Inak podľa neho hrozí, že nastupujúci kabinet nebude akceptovať podobu reformy rozbehnutej predchádzajúcou vládou. Hrabko nevylučuje ani to, že najmä menšie politické strany môžu robiť v regiónoch kampaň špeciálne orientovanú na to, že im udržia pôrodnicu, ktorá sa aktuálne má rušiť.
Aj keď prezidentka svoju právomoc vymenovať nový kabinet opakovane pripomína, naposledy práve v súvislosti s ministrom vnútra, s postupujúcim časom je podľa Hrabka stále komplikovanejšie ju v praxi realizovať. „Možnosť vymenovania úradníckej vlády klesá každým jedným týždňom či dňom odkedy padla vláda Eduarda Hegera. Pani prezidentka naznačila, že jednou z možností je aj možnosť úradníckej vlády, ale nepovedala, že to tak urobí,“ poznamenal.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Za zásadný problém považuje Hrabko príliš dlhý čas medzi vyslovením nedôvery kabinetu Eduarda Hegera a predčasnými voľbami. „Je to princíp zle zapnutého prvého gombíka na šatách. Na rozdiel od pádu vlády Ivety Radičovej, kedy boli voľby v horizonte niekoľkých mesiacov, teraz sa na predčasné voľby čaká takmer rok od pádu vlády,“ pripomenul.
Do volieb teda ešte prebehnú tri riadne schôdze parlamentu, na ktorých sa podľa neho dajú popri vecných návrhoch zákonov očakávať mnohé populistické a v skutočnosti predvolebné iniciatívy. „Voľby sú za dverami a politické strany, aj jednotliví poslanci sa budú chcieť voličom zapáčiť,“ povedal. V parlamente je podľa Hrabka chaos už dlhšiu dobu a problémy skôr pribúdajú, než by sa riešili.
Pre budúcnosť by bolo podľa neho užitočné, ak by parlament v ústave precíznejšie upravil podmienky práce ústavných inštitúcií po vyslovení nedôvery vláde. „Po páde vlády Ivety Radičovej takmer nikto nepredpokladal, že sa také niečo stane znova. Preto sa tomu nevenovala dostatočná pozornosť,“ povedal Hrabko. Popri novele ústavy podľa neho existuje aj možnosť, že by na základe nejakého podnetu podal v tejto veci záväzný výklad ústavy ústavný súd. Osobne však neočakáva, že by v tomto volebnom období k nejakému posunu v tejto veci aj reálne prišlo.
Hoci vláda avizuje od nového roka rušenie piatich malých pôrodníc, podľa Hrabka môže toto rozhodnutie ešte zmeniť nová vláda, ktorá nastúpi po septembrových parlamentných voľbách. „Aj teraz sa v praxi ukazuje to, že zásadné reformné kroky by sa mali robiť na základe dohody všetkých relevantných politických strán,“ povedal Hrabko. Inak podľa neho hrozí, že nastupujúci kabinet nebude akceptovať podobu reformy rozbehnutej predchádzajúcou vládou. Hrabko nevylučuje ani to, že najmä menšie politické strany môžu robiť v regiónoch kampaň špeciálne orientovanú na to, že im udržia pôrodnicu, ktorá sa aktuálne má rušiť.
