Reformný materiál, ktorý pripravil minister financií Eduard Heger (OĽaNO), po ňom nikto nežiadal. A návrh Plánu obnovy, na ktorý sa čakalo, nepredložil, upozorňuje Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. októbra (Teraz.sk) – Ústavný súd (ÚS) SR spojil konania v prípade podania opozičných poslancov, aj Generálnej prokuratúry (GP) SR vo veci protiústavnosti vyhlásenia núdzového stavu do jedného a podľa publicistu Juraja Hrabka môže rozhodnúť aj tak, že síce identifikuje nedostatky, ale dá vláde čas na ich odstránenie. „Pravidlá nie sú úplne presné, vznikajú viaceré možnosti výkladu a súdy, vrátane ústavného, sú na to, aby rozhodovali. Bude iba dobre, ak vysvetlí, ako má vyhlásenie núdzového stavu vyzerať a čo všetko má obsahovať,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.
Napríklad v Českej republike podľa neho súd zrušil opatrenia úradu verejného zdravotníctva s tým, že také môže vydať len ministerstvo zdravotníctva, ale zároveň ministerstvu nechal priestor niekoľko dní, aby to mohlo napraviť.
„Ústavný súd by mal rozhodnúť do desiatich dní. Prinútiť ho nemôžeme, ale treba veriť, že do desiatich dní rozhodne. Uvidíme ako. Mňa bude zaujímať aj to, či môžu paralalelne bežať dva svety, teda mimoriadna situácia, aj núdzový stav,“ upozornil Hrabko, že aktuálne platia obidva režimy súčasne.
Zopakoval, že tentoraz už to vláda nebude mať také ľahké, ako to mala pri prvom vyhlásení núdzového stavu na jar. „Vtedy naozaj nikto nevedel, čo nás čaká. Všetci dobrovoľne rešpektovali všetky obmedzenia a nariadenia. Dnes ich už ľudia tak nerešpektujú, aj kvôli politike vlády,“ tvrdí Hrabko.
„Vidíme, že nie je dostatok testov, že nie je dostatok ľudí, pretože vírus sa nevyhne ani lekárom, zdravotným sestrám a personálu. A politické náklady neponesie iba premiér, aj keď on je tou hlavnou osobou,“ dodáva.
Hrabko zároveň upozornil, že GP SR podala ešte jedno dôležité podanie na ústavný súd. „Napadla novelu zákona o prokuratúre a požiadala tam aj o pozastavenie jej účinnosti. Uvidíme, či to nejako poznačí voľbu generálneho prokurátora, ktorá je naplánovaná na budúci mesiac,“ upozornil Hrabko.
Termín na predkladanie kandidátov vypršal v piatok 9. októbra. Od rozhodnutia ÚS SR však závisí, či voľba prebehne podľa novelizovaného zákona, alebo ešte podľa starej legislatívy.
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) predstavil zásobník reforiem formulovaný v dokumente Moderné a úspešné Slovensko. Zároveň k týmto reformám otvoril verejnú diskusiu. Minister informoval, že práve z tohto zásobníka sa bude čerpať pri tvorbe Plánu obnovy, na základe ktorého má Slovensko čerpať viac ako šesť miliárd eur z európskych zdrojov.
„Po prvé, materiál, ktorý pripravil minister financií, po ňom nikto nežiadal a po druhé, ide iba o slohovú prácu. To vôbec nijako nesúvisí s tým, čo na verejnú diskusiu odovzdať mal a čo bude musieť odovzdať Európskej komisii,“ reagoval Hrabko. „Jednoducho nesplnil to, čo splniť mal. Rozumiem, že z toho chce vyjsť aspoň s tým, že toto je nejaký zásobník, z ktorého budeme teraz vyberať, čo predložíme Európskej komisii v rámci Plánu obnovy,“ dodal.
Aj keď definitívny termín na predloženie plánu je až koncom apríla budúceho roka, podľa Hrabka by už mala byť rozbehnutá práca na konkrétnych projektoch, nie iba víziách štrukturálnych reforiem. „Treba si uvedomiť, k čomu slúži Plán obnovy, teda na odstránenie dôsledkov epidémie koronavírusu. Na všetko ostatné je možné čerpať zdroje z normálneho európskeho rozpočtového rámca,“ povedal.
Mimoriadna schôdza NRSR ohľadom riešenia dôsledkov koronakrízy, ktorú iniciovala opozícia, sa nekonala, koaliční poslanci neschválili jej program, čo sa dalo očakávať. Na otázku, prečo sa opozičné strany snažili iniciovať schôdzu, o ktorej vedeli, že napokon nebude, Hrabko odpovedal, že kvôli medializácii.
„K politickej abecede patrí, že čo neodznie v médiách, to ako keby sa nestalo. Smer-SD tak isto neschvaľoval programy schôdzí, keď mal moc. Takže sa mu stalo to isté, čo kedysi robil sám. A tí, čo to kritizovali vtedy, to dnes ako vládne strany sami robia tiež,“ povedal.
„To, čo požadoval Smer, to bol jednoducho výsluch ministrov, ktorí mali ísť na koberec. To žiadna vládna koalícia nedopustí,“ dodal Hrabko.
Konanie polície v prípade starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa K. považuje primátor Bratislavy Matúš Vallo a 14 starostov bratislavských mestských časti za výrazne neprimerané. Napísali to v liste adresovanom ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí), dočasnému prezidentovi Policajného zboru Petrovi Kovaříkovi a prvej námestníčke generálneho prokurátora Viere Kováčikovej.
Starosta strávil tri dni v cele predbežného zadržania kvôli podozreniu zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a spôsobenia prieťahov pri schvaľovaní veľkých developerských projektov. Na slobodu sa dostal až vďaka rozhodnutiu súdu, ktorý návrh na kolúznu a preventívnu väzbu zamietol.
„Samozrejme, železo treba kuť, kým je horúce. Ale mali vyjadriť iba solidaritu, nie takýmto spôsobom zasahovať. Toto mi už pripomína verejné zasahovanie do činnosti orgánov činných v trestnom konaní,“ reagoval Hrabko na vyhlásenie komunálnych politikov, ktoré sa mu zdá byť „príliš silné“.
Ak orgány činné v trestnom konaní postupovali s neprimeranou intenzitou, starosta má podľa Hrabka prostriedky na to, aby sa domáhal nápravy.
Napríklad v Českej republike podľa neho súd zrušil opatrenia úradu verejného zdravotníctva s tým, že také môže vydať len ministerstvo zdravotníctva, ale zároveň ministerstvu nechal priestor niekoľko dní, aby to mohlo napraviť.
„Ústavný súd by mal rozhodnúť do desiatich dní. Prinútiť ho nemôžeme, ale treba veriť, že do desiatich dní rozhodne. Uvidíme ako. Mňa bude zaujímať aj to, či môžu paralalelne bežať dva svety, teda mimoriadna situácia, aj núdzový stav,“ upozornil Hrabko, že aktuálne platia obidva režimy súčasne.
Zopakoval, že tentoraz už to vláda nebude mať také ľahké, ako to mala pri prvom vyhlásení núdzového stavu na jar. „Vtedy naozaj nikto nevedel, čo nás čaká. Všetci dobrovoľne rešpektovali všetky obmedzenia a nariadenia. Dnes ich už ľudia tak nerešpektujú, aj kvôli politike vlády,“ tvrdí Hrabko.
„Vidíme, že nie je dostatok testov, že nie je dostatok ľudí, pretože vírus sa nevyhne ani lekárom, zdravotným sestrám a personálu. A politické náklady neponesie iba premiér, aj keď on je tou hlavnou osobou,“ dodáva.
Hrabko zároveň upozornil, že GP SR podala ešte jedno dôležité podanie na ústavný súd. „Napadla novelu zákona o prokuratúre a požiadala tam aj o pozastavenie jej účinnosti. Uvidíme, či to nejako poznačí voľbu generálneho prokurátora, ktorá je naplánovaná na budúci mesiac,“ upozornil Hrabko.
Termín na predkladanie kandidátov vypršal v piatok 9. októbra. Od rozhodnutia ÚS SR však závisí, či voľba prebehne podľa novelizovaného zákona, alebo ešte podľa starej legislatívy.
Plán obnovy
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) predstavil zásobník reforiem formulovaný v dokumente Moderné a úspešné Slovensko. Zároveň k týmto reformám otvoril verejnú diskusiu. Minister informoval, že práve z tohto zásobníka sa bude čerpať pri tvorbe Plánu obnovy, na základe ktorého má Slovensko čerpať viac ako šesť miliárd eur z európskych zdrojov.
„Po prvé, materiál, ktorý pripravil minister financií, po ňom nikto nežiadal a po druhé, ide iba o slohovú prácu. To vôbec nijako nesúvisí s tým, čo na verejnú diskusiu odovzdať mal a čo bude musieť odovzdať Európskej komisii,“ reagoval Hrabko. „Jednoducho nesplnil to, čo splniť mal. Rozumiem, že z toho chce vyjsť aspoň s tým, že toto je nejaký zásobník, z ktorého budeme teraz vyberať, čo predložíme Európskej komisii v rámci Plánu obnovy,“ dodal.
Aj keď definitívny termín na predloženie plánu je až koncom apríla budúceho roka, podľa Hrabka by už mala byť rozbehnutá práca na konkrétnych projektoch, nie iba víziách štrukturálnych reforiem. „Treba si uvedomiť, k čomu slúži Plán obnovy, teda na odstránenie dôsledkov epidémie koronavírusu. Na všetko ostatné je možné čerpať zdroje z normálneho európskeho rozpočtového rámca,“ povedal.
Mimoriadna schôdza NRSR ohľadom riešenia dôsledkov koronakrízy, ktorú iniciovala opozícia, sa nekonala, koaliční poslanci neschválili jej program, čo sa dalo očakávať. Na otázku, prečo sa opozičné strany snažili iniciovať schôdzu, o ktorej vedeli, že napokon nebude, Hrabko odpovedal, že kvôli medializácii.
„K politickej abecede patrí, že čo neodznie v médiách, to ako keby sa nestalo. Smer-SD tak isto neschvaľoval programy schôdzí, keď mal moc. Takže sa mu stalo to isté, čo kedysi robil sám. A tí, čo to kritizovali vtedy, to dnes ako vládne strany sami robia tiež,“ povedal.
„To, čo požadoval Smer, to bol jednoducho výsluch ministrov, ktorí mali ísť na koberec. To žiadna vládna koalícia nedopustí,“ dodal Hrabko.
Protest komunálnych politikov
Konanie polície v prípade starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa K. považuje primátor Bratislavy Matúš Vallo a 14 starostov bratislavských mestských časti za výrazne neprimerané. Napísali to v liste adresovanom ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí), dočasnému prezidentovi Policajného zboru Petrovi Kovaříkovi a prvej námestníčke generálneho prokurátora Viere Kováčikovej.
Starosta strávil tri dni v cele predbežného zadržania kvôli podozreniu zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a spôsobenia prieťahov pri schvaľovaní veľkých developerských projektov. Na slobodu sa dostal až vďaka rozhodnutiu súdu, ktorý návrh na kolúznu a preventívnu väzbu zamietol.
„Samozrejme, železo treba kuť, kým je horúce. Ale mali vyjadriť iba solidaritu, nie takýmto spôsobom zasahovať. Toto mi už pripomína verejné zasahovanie do činnosti orgánov činných v trestnom konaní,“ reagoval Hrabko na vyhlásenie komunálnych politikov, ktoré sa mu zdá byť „príliš silné“.
Ak orgány činné v trestnom konaní postupovali s neprimeranou intenzitou, starosta má podľa Hrabka prostriedky na to, aby sa domáhal nápravy.