Bratislava 17. februára (Teraz.sk) –Časť politického spektra, ktorá bojuje proti novele Trestného zákona, vkladá nádeje do Ústavného súdu (ÚS) SR, od ktorého očakáva zablokovanie vstupu zákona do účinnosti. Ale úlohou ÚS SR nie je riadiť trestnú politiku štátu, ani plniť priania politikov, jeho primárnou úlohou je dbať na ochranu ústavnosti. V TASR TV to vo štvrtok 15. februára povedal publicista Juraj Hrabko.

Osobne nepredpokladá, že by sa ÚS SR zapájal do parlamentných politických hier. „Ústavný súd nie je Ježiško, jeho úlohou nie je plniť priania jednej, ani druhej časti politického spektra,“ upozornil Hrabko.

Dodal, že politické tlaky z oboch strán sú pri takejto citlivej otázke prirodzené. „Ale rovnako je prirodzené a správne, ak ÚS SR takýmto tlakom nepodľahne a bude konať tak, ako konať má,“ konštatoval Hrabko.



Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok 16. februára novelu Trestného zákona podpísala a zároveň avizovala, že ju napadne na ÚS SR a bude žiadať pozastavenie jej účinnosti. „Novelu som musela podpísať, aj keď s ňou nesúhlasím, a preto ju na súde namietam. Je to však jediný spôsob, ako umožniť, aby sa nespustili účinky novely ani na jeden deň," vyhlásila hlava štátu.



Hrabko vo štvrtok 15. februára konštatoval, že je na prezidentke, ako sa rozhodne. Ak však podpíše novelu, s ktorou nesúhlasí, aby vyšla v ústrety očakávaniam jednej časti politického spektra, poprie princípy, s ktorými predstúpila pred voličov počas svojej prezidentskej kampane. „Pani prezidentka to, samozrejme, môže urobiť. Tým poprie všetko, s čím do prezidentských volieb išla, k čomu sa zaviazala, že bude robiť vo funkcii prezidentky,“ povedal Hrabko.

Prezidentskí kandidáti Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Ivan Korčok sa nezhodli v otázke budúcnosti práva veta členských štátov Európskej únie pri hlasovaní o zásadných otázkach.

Zatiaľ čo Pellegrini zrušenie práva veta jednoznačne odmieta, Korčok si vie predstaviť diskusiu o posilnení Európskej únie v otázkach zahraničnej politiky. „Toto by nemalo byť len súčasťou politickej kampane. Je to veľmi vážna téma z ďalekosiahlymi dôsledkami,“ konštatoval Hrabko. Dodal, že je na rozhodnutí členských štátov, ako si usporiadajú systém rozhodovania.

Zároveň pripomenul, že v čase, keď Slovensko do Európskej únie vstupovalo, mali členské štáty právo veta k dispozícii. Prípadné rušenie práva veta si podľa Hrabka vyžaduje súhlas všetkých členských štátov, vrátane Slovenska. „Ja si dokonca myslím, že toto by mal byť predmet referenda,“ upozornil Hrabko.

Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar by sa mal stať novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS), vláda vyslovila súhlas s jeho menovaním. Riaditeľa SIS na základe návrhu vlády vymenúva prezident. „Pani prezidentka má povinnosť o návrhu rozhodnúť. Nemá povinnosť akceptovať návrh premiéra,“ konštatoval Hrabko.

Ak by sa hlava štátu rozhodla návrh vlády odmietnuť, musí podľa Hrabka formulovať dôvody takéhoto rozhodnutia. „A tie dôvody podľa ústavného súdu nesmú byť svojvoľné,“ upozornil. Zároveň pripomenul povinnosť prezidenta zabezpečovať riadny chod štátnych inštitúcií. „Všetci vieme, že keď SIS nemá šéfa, nedá sa hovoriť o tom, že je zabezpečený riadny chod tejto inštitúcie,“ povedal Hrabko.

Rýchle odvolanie Jána Mikasa z postu hlavného hygienika považuje Hrabko za politickú chybu. „Je to rozhodnutie pani ministerky Dolinkovej. Nedá sa voči tomu namietať, je to v jej právomoci,“ konštatoval. Na druhej strane, Mikasa považuje za jedného z najlojálnejších štátnych úradníkov, ktorý vydržal pracovať aj v čase najväčších koronavírusových zmätkov. „Predpokladám, že rovnako lojálny by bol aj k tejto vláde,“ upozornil Hrabko.