Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Volebnú kampaň podľa Hrabka zásadne poznačil práve pokus o atentát na premiéra. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 5. júna (Teraz.sk) – Z trojice volieb, ktoré na Slovensku nasledujú v tesnom slede za sebou, už parlamentné aj prezidentské voľby zaznamenali vysoký záujem voličov. Nadpriemerná voličská účasť sa preto dá očakávať aj pri voľbách do Európskeho parlamentu (EP). V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Účasť voličov na voľbách do EP v roku 2019 na úrovni takmer 23 percent voličov bola podľa neho na slovenské pomery rekordne vysoká, napriek tomu sme ju opäť mali najnižšiu v celej Európskej únii. „Myslím si, že tentokrát bude účasť vyššia ako v posledných voľbách. Či to bude stačiť na to, aby sme neskončili poslední v únii, si netrúfam povedať,“ poznamenal Hrabko.
Účasť by podľa neho ešte mohlo ovplyvniť, ak by premiér Robert Fico (Smer-SD) napriek komplikovanému zdravotnému stavu zverejnil video s nejakým posolstvom voličom, prípadne v sobotu video ako volil on osobne.
Volebnú kampaň podľa Hrabka zásadne poznačil práve pokus o atentát na premiéra, ktorý už aj tak mimoriadne krátky kampaňový čas preťal na dve rôzne etapy. „Už nič nebude po atentáte také ako bolo pred ním. Táto udalosť bola naozaj zlomová,“ upozornil Hrabko.
Politické strany podľa neho v priebehu volebnej kampane často hovorili o tom, ako si predstavujú Európsku úniu a čo by v nej chceli robiť, veľká časť týchto predstáv však nebola realistická. „Ak by aj prešli do Európskeho parlamentu, tam funguje politika na iných princípoch a v inej rovine ako na Slovensku,“ upozornil.
V 720 člennom europarlamente bude mať Slovensko 15 zástupcov, ktorí naviac podľa Hrabka nebudú postupovať spoločne, ale hneď po voľbách sa rozdelia do jednotlivých politických frakcií. „Europoslanci budú reprezentovať Európsku úniu ako takú. Mali by tam robiť európsku politiku, nie slovenskú, českú či maďarskú politiku. Preto hovorím o vyššom leveli politiky,“ konštatoval Hrabko.
Hrabko neočakáva, že by po týchto voľbách skončila prax, kedy slovenskí europoslanci vynášajú do EP domáce politické témy a polemizujú tam medzi sebou. Tvrdí, že je úlohou vlády rozptýliť obavy európskych inštitúcií, ak nejaké vzniknú. „Európskej únii sa môže nepáčiť, aj sa nepáči, veľa vecí. Slovenská vláda je na to, aby tieto veci s úniou odkomunikovala a dokázala argumentami presvedčiť, že obavy sú zbytočné,“ uzavrel Hrabko.
Účasť voličov na voľbách do EP v roku 2019 na úrovni takmer 23 percent voličov bola podľa neho na slovenské pomery rekordne vysoká, napriek tomu sme ju opäť mali najnižšiu v celej Európskej únii. „Myslím si, že tentokrát bude účasť vyššia ako v posledných voľbách. Či to bude stačiť na to, aby sme neskončili poslední v únii, si netrúfam povedať,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Účasť by podľa neho ešte mohlo ovplyvniť, ak by premiér Robert Fico (Smer-SD) napriek komplikovanému zdravotnému stavu zverejnil video s nejakým posolstvom voličom, prípadne v sobotu video ako volil on osobne.
Volebnú kampaň podľa Hrabka zásadne poznačil práve pokus o atentát na premiéra, ktorý už aj tak mimoriadne krátky kampaňový čas preťal na dve rôzne etapy. „Už nič nebude po atentáte také ako bolo pred ním. Táto udalosť bola naozaj zlomová,“ upozornil Hrabko.
Politické strany podľa neho v priebehu volebnej kampane často hovorili o tom, ako si predstavujú Európsku úniu a čo by v nej chceli robiť, veľká časť týchto predstáv však nebola realistická. „Ak by aj prešli do Európskeho parlamentu, tam funguje politika na iných princípoch a v inej rovine ako na Slovensku,“ upozornil.
V 720 člennom europarlamente bude mať Slovensko 15 zástupcov, ktorí naviac podľa Hrabka nebudú postupovať spoločne, ale hneď po voľbách sa rozdelia do jednotlivých politických frakcií. „Europoslanci budú reprezentovať Európsku úniu ako takú. Mali by tam robiť európsku politiku, nie slovenskú, českú či maďarskú politiku. Preto hovorím o vyššom leveli politiky,“ konštatoval Hrabko.
Hrabko neočakáva, že by po týchto voľbách skončila prax, kedy slovenskí europoslanci vynášajú do EP domáce politické témy a polemizujú tam medzi sebou. Tvrdí, že je úlohou vlády rozptýliť obavy európskych inštitúcií, ak nejaké vzniknú. „Európskej únii sa môže nepáčiť, aj sa nepáči, veľa vecí. Slovenská vláda je na to, aby tieto veci s úniou odkomunikovala a dokázala argumentami presvedčiť, že obavy sú zbytočné,“ uzavrel Hrabko.
