Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kľúčové politické strany podľa Hrabka chápu voľby prezidenta ako príležitosť zopakovať svoj súboj o voličov z parlamentných volieb v septembri 2023. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 20. marca (Teraz.sk) – V pondelkovom (18.3.) dueli prezidentských kandidátov Petra Pelleginiho a Ivana Korčoka v TV Markíza dominoval sebavedomejším a pokojnejším prejavom Pellegrini, záverečná spoločná debata všetkých desiatich kandidátov v RTVS má však iné pravidlá a môže mať aj iný priebeh. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Pripomenul, že dnešnej poslednej televíznej diskusie pred začiatkom volebného moratória v RTVS sa zúčastní všetkých desať kandidátov, pričom každý bude mať rovnako vymedzený čas, aj okruh diskutovaných problémov. „Je iná debata, keď máte jedného súpera a iná, keď máte deviatich súperov. A vlastnú šou tam príde urobiť aj Igor Matovič a ďalší kandidáti,“ konštatoval Hrabko.
Aktuálne do prvého kola volieb prezidenta smeruje Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec. Podľa Hrabka však nie je vylúčené ani to, že poslednú televíznu debatu využije ešte niektorý kandidát na to, aby oznámil vzdanie sa kandidatúry.
Prvé volebné kolo by podľa Hrabka mohlo potvrdiť predpoklady z prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých sú hlavnými favoritmi na postup do druhého kola volieb Peter Pellegrini a Ivan Korčok a za nimi s odstupom nasleduje Štefan Harabin. „Títo dvaja by mali podľa dlhodobých preferencií postúpiť a pán Harabin ich zrejme nedobehne ani s podporou Andreja Danka. Ak by nastal tzv. Kukanov efekt, bol by rovnakým prekvapením, ako v roku 2004,“ poznamenal Hrabko. V prezidentských voľbách v roku 2004 prekvapivo nepostúpil do druhého volebného kola jeden z veľkých favoritov, Eduard Kukan, a voliči napokon rozhodovali medzi Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom.
Za slabinu viacerých prieskumov preferencií považuje Hrabko nereálne vysokú voličskú účasť, ktorú deklarujú ich respondenti. Ak v skutočnosti príde k urnám menej voličov, ako to uviedli respondenti v prieskumoch, ovplyvní to podľa neho výsledné čísla pre jednotlivých kandidátov.
Na margo predvolebnej kampane v tohtoročných voľbách prezidenta Hrabko povedal, že si na podobnú nepamätá. „Je to dané viacerými okolnosťami, hlavne tou, že nedávno boli parlamentné voľby,“ konštatoval. Kľúčové politické strany podľa neho chápu voľby prezidenta ako príležitosť zopakovať svoj súboj o voličov zo septembra 2023. „Inými slovami, bude to opäť súboj medzi vládnymi a mimovládnymi stranami,“ povedal.
Za politickú chybu prezidentky Zuzany Čaputovej považuje Hrabko vypísanie minuloročných predčasných parlamentných volieb na príliš neskorý termín. Predlžovanie neštandardného politického stavu v republike na deväť mesiacov minulého roka podľa neho ovplyvnilo samotné rozhodovanie voličov, ale spôsobilo aj nahromadenie až troch volieb, parlamentných, prezidentských a európskych v krátkom časovom slede. V čase vrcholiacej prezidentskej kampane podľa neho už strany rozbiehajú kampaň do júnových európskych volieb a zároveň vo verejnosti ešte stále doznievajú dozvuky volieb do parlamentu.
Pripomenul, že dnešnej poslednej televíznej diskusie pred začiatkom volebného moratória v RTVS sa zúčastní všetkých desať kandidátov, pričom každý bude mať rovnako vymedzený čas, aj okruh diskutovaných problémov. „Je iná debata, keď máte jedného súpera a iná, keď máte deviatich súperov. A vlastnú šou tam príde urobiť aj Igor Matovič a ďalší kandidáti,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Aktuálne do prvého kola volieb prezidenta smeruje Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec. Podľa Hrabka však nie je vylúčené ani to, že poslednú televíznu debatu využije ešte niektorý kandidát na to, aby oznámil vzdanie sa kandidatúry.
Prvé volebné kolo by podľa Hrabka mohlo potvrdiť predpoklady z prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých sú hlavnými favoritmi na postup do druhého kola volieb Peter Pellegrini a Ivan Korčok a za nimi s odstupom nasleduje Štefan Harabin. „Títo dvaja by mali podľa dlhodobých preferencií postúpiť a pán Harabin ich zrejme nedobehne ani s podporou Andreja Danka. Ak by nastal tzv. Kukanov efekt, bol by rovnakým prekvapením, ako v roku 2004,“ poznamenal Hrabko. V prezidentských voľbách v roku 2004 prekvapivo nepostúpil do druhého volebného kola jeden z veľkých favoritov, Eduard Kukan, a voliči napokon rozhodovali medzi Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom.
Za slabinu viacerých prieskumov preferencií považuje Hrabko nereálne vysokú voličskú účasť, ktorú deklarujú ich respondenti. Ak v skutočnosti príde k urnám menej voličov, ako to uviedli respondenti v prieskumoch, ovplyvní to podľa neho výsledné čísla pre jednotlivých kandidátov.
Na margo predvolebnej kampane v tohtoročných voľbách prezidenta Hrabko povedal, že si na podobnú nepamätá. „Je to dané viacerými okolnosťami, hlavne tou, že nedávno boli parlamentné voľby,“ konštatoval. Kľúčové politické strany podľa neho chápu voľby prezidenta ako príležitosť zopakovať svoj súboj o voličov zo septembra 2023. „Inými slovami, bude to opäť súboj medzi vládnymi a mimovládnymi stranami,“ povedal.
Za politickú chybu prezidentky Zuzany Čaputovej považuje Hrabko vypísanie minuloročných predčasných parlamentných volieb na príliš neskorý termín. Predlžovanie neštandardného politického stavu v republike na deväť mesiacov minulého roka podľa neho ovplyvnilo samotné rozhodovanie voličov, ale spôsobilo aj nahromadenie až troch volieb, parlamentných, prezidentských a európskych v krátkom časovom slede. V čase vrcholiacej prezidentskej kampane podľa neho už strany rozbiehajú kampaň do júnových európskych volieb a zároveň vo verejnosti ešte stále doznievajú dozvuky volieb do parlamentu.
