Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedna vec je Plán obnovy a druhá reálne čerpanie peňazí, očakávam podobný scenár ako v prípade eurofondov, povedal v TASR TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. mája (Teraz.sk) – Podobne ako v prípade zavádzania protipandemických opatrení na Slovensku, aj pri ich uvoľňovaní je podľa publicistu Juraja Hrabka priveľa chaosu a zmätku. „Napríklad od pondelka (26.4.) platia nové pravidlá, od štvrtka (29.4.) platia nové pravidlá a od budúceho pondelka (3.5.) platia zasa nové pravidlá,“ pripomenul Hrabko.
Osobne vníma ako príliš rýchle najmä tempo uvoľňovania pravidiel na hraniciach. Na druhej strane, pretrvávanie núdzového stavu pokladá Hrabko za neopodstatnené. „Ak si to zrátame, núdzový stav už trvá viac ako 200 dní. Ktorá schopná vláda by na to, aby riešila situáciu, potrebovala núdzový stav viac ako 200 dní?,“ pýta sa.
Hrabko pripomína, že núdzový stav sa má vyhlasovať len na nevyhnutnú dobu. Riešenie problémov súvisiacich s pandémiou môže podľa neho dlhodobo upravovať aj špeciálny zákon, aký prijala napríklad Česká republika, a nemusí byť neustále predlžovaný núdzový stav. „Ak sa bude o niekoľko rokov, s odstupom času, robiť analýza toho ako sme sa dokázali vysporiadať s vírusom, bude to pre túto vládnu garnitúru hanba,“ tvrdí Hrabko.
Na margo vyhlásení troch koaličných strán, že v parlamente za určitých podmienok pokračovanie núdzového stavu nepodporia, Hrabko reagoval, že takáto politická rétorika je ťažko čitateľná. „Pamätáte si na vyjadrenia SaS a Za ľudí, že toto bude posledné celoplošné testovanie a ďalšie už nedovolíme? A bolo až doteraz,“ pripomenul.
Dodal, že ak si vláda schválila pokračovanie núdzového stavu, tento môže pokračovať až 20 dní bez toho, aby o ňom parlament vôbec rokoval. „Ak budú aj o 20 dní platiť politické vyhlásenia SaS, Za ľudí a Sme rodina a bude zjavné, že to v parlamente neprejde, načo by s tým vláda chodila do parlamentu? Môže núdzový stav jednoducho na dvadsiaty deň zrušiť sama. Nepôjde predsa do parlamentu prehrať, to nedáva politickú logiku,“ upozornil Hrabko.
Na margo predloženia slovenského Plánu obnovy Európskej komisii v plánovanom termíne do konca apríla Hrabko povedal, že očakáva jeho odsúhlasenie. „Schvaľovaním v Európskej komisii by podľa mňa plán prejsť mal, lebo konzultácie s Európskou komisiou prebiehali od začiatku. Ale jedna vec je plán a druhá jeho realizácia. A v tom som skeptický,“ povedal s tým, že pri čerpaní peňazí z Plánu obnovy očakáva podobné problémy, aké má Slovensko pri čerpaní eurofondov.
Najväčší význam schválenia Programového vyhlásenia vlády v parlamente je podľa Hrabka v tom, že sa kabinet dostane pod parlamentnú kontrolu. „Ak sa potom parlament rozhodne, môže vo vláde robiť personálnu politiku, vysloviť nedôveru niektorému jej členovi alebo celej vláde,“ upozornil.
Vláda schválila nomináciu Michala Aláča na post riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Hrabko očakáva, že ho prezidentka Zuzana Čaputová do funkcie vymenuje a že táto nominácia s ňou bola vopred konzultovaná. „Nový riaditeľ si vyberie svojich námestníkov a treba dúfať, že SIS začne naplno robiť to, čo robiť má. Lebo zastupovať riaditeľa je iné, ako byť riaditeľom,“ poznamenal Hrabko. „V prípade každého úradu je dobré, keď je obsadený. A pre tajnú službu je mesiac bez obsadenia veľmi dlho,“ dodal.
Na margo vyjadrenia Richarda Sulíka, že má kabinet Eduarda Hegera v porovnaní s predchádzajúcou vládou vyššiu šancu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia, Hrabko poznamenal, že to závisí od konkrétnych krokov samotnej vlády. „Optimistické vyjadrenia mal Richard Sulík aj pred rokom. Napätie a konflikty budú vo vláde prepukať aj naďalej. Bolo by veľkým prekvapením, keby vláda vydržala až do konca volebného obdobia a to do toho ešte nevnášam tému referenda,“ odhadol Hrabko.
Osobne vníma ako príliš rýchle najmä tempo uvoľňovania pravidiel na hraniciach. Na druhej strane, pretrvávanie núdzového stavu pokladá Hrabko za neopodstatnené. „Ak si to zrátame, núdzový stav už trvá viac ako 200 dní. Ktorá schopná vláda by na to, aby riešila situáciu, potrebovala núdzový stav viac ako 200 dní?,“ pýta sa.
Hrabko pripomína, že núdzový stav sa má vyhlasovať len na nevyhnutnú dobu. Riešenie problémov súvisiacich s pandémiou môže podľa neho dlhodobo upravovať aj špeciálny zákon, aký prijala napríklad Česká republika, a nemusí byť neustále predlžovaný núdzový stav. „Ak sa bude o niekoľko rokov, s odstupom času, robiť analýza toho ako sme sa dokázali vysporiadať s vírusom, bude to pre túto vládnu garnitúru hanba,“ tvrdí Hrabko.
Na margo vyhlásení troch koaličných strán, že v parlamente za určitých podmienok pokračovanie núdzového stavu nepodporia, Hrabko reagoval, že takáto politická rétorika je ťažko čitateľná. „Pamätáte si na vyjadrenia SaS a Za ľudí, že toto bude posledné celoplošné testovanie a ďalšie už nedovolíme? A bolo až doteraz,“ pripomenul.
Dodal, že ak si vláda schválila pokračovanie núdzového stavu, tento môže pokračovať až 20 dní bez toho, aby o ňom parlament vôbec rokoval. „Ak budú aj o 20 dní platiť politické vyhlásenia SaS, Za ľudí a Sme rodina a bude zjavné, že to v parlamente neprejde, načo by s tým vláda chodila do parlamentu? Môže núdzový stav jednoducho na dvadsiaty deň zrušiť sama. Nepôjde predsa do parlamentu prehrať, to nedáva politickú logiku,“ upozornil Hrabko.
Na margo predloženia slovenského Plánu obnovy Európskej komisii v plánovanom termíne do konca apríla Hrabko povedal, že očakáva jeho odsúhlasenie. „Schvaľovaním v Európskej komisii by podľa mňa plán prejsť mal, lebo konzultácie s Európskou komisiou prebiehali od začiatku. Ale jedna vec je plán a druhá jeho realizácia. A v tom som skeptický,“ povedal s tým, že pri čerpaní peňazí z Plánu obnovy očakáva podobné problémy, aké má Slovensko pri čerpaní eurofondov.
Otázka pre J. Hrabka: Aký je dnes politický význam kauzy vraždy Roberta Remiáša z 29. apríla 1996, teda spred 25 rokov?
-Plynutím času sa zmenšuje možnosť, že bude vrahom dokázaná vina. Pre pani Remiášovú a jeho blízkych to bude, samozrejme, doživotná trauma. Trestné stíhanie síce beží, ale o jeho výsledkoch nevieme nič. Samozrejme, v novodobých dejinách Slovenska ostane vražda Roberta Remiáša zapísaná, mala vtedy veľký politický vplyv. Tým, že sa to stalo, Vladimír Mečiar síce ešte voľby vyhral, ale už nezostavil vládu.
-Plynutím času sa zmenšuje možnosť, že bude vrahom dokázaná vina. Pre pani Remiášovú a jeho blízkych to bude, samozrejme, doživotná trauma. Trestné stíhanie síce beží, ale o jeho výsledkoch nevieme nič. Samozrejme, v novodobých dejinách Slovenska ostane vražda Roberta Remiáša zapísaná, mala vtedy veľký politický vplyv. Tým, že sa to stalo, Vladimír Mečiar síce ešte voľby vyhral, ale už nezostavil vládu.
Najväčší význam schválenia Programového vyhlásenia vlády v parlamente je podľa Hrabka v tom, že sa kabinet dostane pod parlamentnú kontrolu. „Ak sa potom parlament rozhodne, môže vo vláde robiť personálnu politiku, vysloviť nedôveru niektorému jej členovi alebo celej vláde,“ upozornil.
Vláda schválila nomináciu Michala Aláča na post riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Hrabko očakáva, že ho prezidentka Zuzana Čaputová do funkcie vymenuje a že táto nominácia s ňou bola vopred konzultovaná. „Nový riaditeľ si vyberie svojich námestníkov a treba dúfať, že SIS začne naplno robiť to, čo robiť má. Lebo zastupovať riaditeľa je iné, ako byť riaditeľom,“ poznamenal Hrabko. „V prípade každého úradu je dobré, keď je obsadený. A pre tajnú službu je mesiac bez obsadenia veľmi dlho,“ dodal.
Na margo vyjadrenia Richarda Sulíka, že má kabinet Eduarda Hegera v porovnaní s predchádzajúcou vládou vyššiu šancu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia, Hrabko poznamenal, že to závisí od konkrétnych krokov samotnej vlády. „Optimistické vyjadrenia mal Richard Sulík aj pred rokom. Napätie a konflikty budú vo vláde prepukať aj naďalej. Bolo by veľkým prekvapením, keby vláda vydržala až do konca volebného obdobia a to do toho ešte nevnášam tému referenda,“ odhadol Hrabko.
