Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ja som, našťastie, nikdy postrelený nebol a nebol som ani premiérom. Ale rozhodne to na ňom nejakú stopu zanechá, povedal Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. mája (Teraz.sk) – Zodpovednosť za to, že sa spoločnosť dostala do stavu vysokej polarizácie a permanentného napätia, nesú politici a aktivistické médiá na oboch stranách politického spektra. Šanca na zlepšenie tohto stavu nie je veľká a bude do vysokej miery záležať od toho, aký Robert Fico vyjde z nemocničných dverí. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Informácie o aktuálnych politických postojoch predsedu vlády sú podľa neho limitované a k verejnosti sa dostávajú iba sprostredkovane, prostredníctvom ľudí s ktorými hovoril. Podľa Hrabka je Robert Fico ako štvornásobný premiér jedným z vôbec najskúsenejších slovenských politikov, je však veľmi ťažké predpokladať, ako ho pokus o atentát poznačil. „Ja som, našťastie, nikdy postrelený nebol a nebol som ani premiérom. Ale rozhodne to na ňom nejakú stopu zanechá,“ konštatoval Hrabko.
Uznesenie Národnej rady SR, ktorým prítomní poslanci jednohlasne odsúdili násilie, podľa Hrabka netreba preceňovať. „Je to uznesenie prijaté preto, aby vôbec bolo,“ tvrdí. Spôsob politickej komunikácie na Slovensku má podľa neho svoju zotrvačnosť a mnohí politici sa budú postupne vracať do starých koľají.
Podľa Hrabka je škoda, že sa k incidentu dokumentom na oficiálnej úrovni nevyjadrila aj vláda a prezidentský palác, hoci úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová spolu so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim pôvodne takúto iniciatívu mala. „Musí nás zaujímať, ako sa k takejto zlomovej udalosti postavia inštitúcie. Hlavné inštitúcie sú tri, prezidentský palác, parlament a vláda,“ pripomenul.
Na poznámku, že hoci to takto neformulovala žiadna politická strana, mítingov s občanmi mohlo dočasne ubudnúť aj z bezpečnostných dôvodov, Hrabko reagoval, že do istej miery je nebezpečné akékoľvek verejné zhromaždenie, ktoré organizátori nemajú pevne v rukách. „Je tam množstvo emócií a to, aby neprekročili hranicu slušnosti a korektného správania, usporiadatelia nemôžu ovplyvniť inak, len tak, že z pódia povedia, že si to neželajú,“ poznamenal Hrabko.
Pripomenul demonštrácie z roku 1989, ktoré prebiehali pod heslom odmietania násilia. "Toto dnes na demonštráciách chýba. Je ťažké dav udržať, ale keď sa prekračujú akceptovateľné hranice, usporiadatelia by mali zasiahnuť," uzavrel Hrabko.
Informácie o aktuálnych politických postojoch predsedu vlády sú podľa neho limitované a k verejnosti sa dostávajú iba sprostredkovane, prostredníctvom ľudí s ktorými hovoril. Podľa Hrabka je Robert Fico ako štvornásobný premiér jedným z vôbec najskúsenejších slovenských politikov, je však veľmi ťažké predpokladať, ako ho pokus o atentát poznačil. „Ja som, našťastie, nikdy postrelený nebol a nebol som ani premiérom. Ale rozhodne to na ňom nejakú stopu zanechá,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Uznesenie Národnej rady SR, ktorým prítomní poslanci jednohlasne odsúdili násilie, podľa Hrabka netreba preceňovať. „Je to uznesenie prijaté preto, aby vôbec bolo,“ tvrdí. Spôsob politickej komunikácie na Slovensku má podľa neho svoju zotrvačnosť a mnohí politici sa budú postupne vracať do starých koľají.
Podľa Hrabka je škoda, že sa k incidentu dokumentom na oficiálnej úrovni nevyjadrila aj vláda a prezidentský palác, hoci úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová spolu so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim pôvodne takúto iniciatívu mala. „Musí nás zaujímať, ako sa k takejto zlomovej udalosti postavia inštitúcie. Hlavné inštitúcie sú tri, prezidentský palác, parlament a vláda,“ pripomenul.
Na poznámku, že hoci to takto neformulovala žiadna politická strana, mítingov s občanmi mohlo dočasne ubudnúť aj z bezpečnostných dôvodov, Hrabko reagoval, že do istej miery je nebezpečné akékoľvek verejné zhromaždenie, ktoré organizátori nemajú pevne v rukách. „Je tam množstvo emócií a to, aby neprekročili hranicu slušnosti a korektného správania, usporiadatelia nemôžu ovplyvniť inak, len tak, že z pódia povedia, že si to neželajú,“ poznamenal Hrabko.
Pripomenul demonštrácie z roku 1989, ktoré prebiehali pod heslom odmietania násilia. "Toto dnes na demonštráciách chýba. Je ťažké dav udržať, ale keď sa prekračujú akceptovateľné hranice, usporiadatelia by mali zasiahnuť," uzavrel Hrabko.
