Tejto vláde by sa mohlo podariť vládnuť kľudnejším spôsobom, aj keď sociálno-ekonomické problémy bude mať ešte väčšie ako predchádzajúce vlády, povedal J. Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. novembra (Teraz.sk) – Vysoko nastavené očakávania väčšiny voličov od novej vlády môže kabinet Roberta Fica (Smer-SD) do istej miery naplniť už tým, že sa vyhne nesmiernemu chaosu typickému pre vládnutie počas posledných troch rokov. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tým na výsledky novembrového prieskumu agentúry AKO pre TASR, podľa ktorého až 57,2 percenta respondentov súhlasí s názorom, že nový kabinet bude vládnuť efektívnejšie a s lepšími výsledkami ako vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Opačný názor v prieskume vyjadrilo 36,7 percenta opýtaných.
Aj keď mala bývalá vládna koalícia v parlamente ústavnú väčšinu, jej vládnutie podľa Hrabka od začiatku sprevádzali ostré politické spory a jej rozhodnutia bývali často chaotické. „Voliči už nechcú byť zúčastnení na takom chaose. Bolo to desivé obdobie. Tejto vláde by sa mohlo podariť vládnuť kľudnejším spôsobom, aj keď sociálno-ekonomické problémy bude mať ešte väčšie ako predchádzajúce vlády a nemá pohodlnú ústavnú väčšinu,“ poznamenal Hrabko.
Plnú legitimitu získala podľa neho nová vláda schválením programového vyhlásenia a vyjadrením dôvery Národnou radou (NR) SR. „Je krátko po voľbách, takže sme všetci vopred dobre vedeli, že programové vyhlásenie schválené bude, že je to len otázka času, podľa toho, aká bude dlhá debata,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že do parlamentnej rozpravy sa po prvý krát zapojilo množstvo nových poslancov, ktorí si takto v praxi vyskúšali spôsob práce Národnej rady.
Rovnako dobre sa dá podľa neho odhadnúť aj výsledok mimoriadnej schôdze, na ktorej chce opozícia odvolať z funkcie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Rozdiel je podľa Hrabka v tom, že na schválenie programového vyhlásenia vlády potrebuje nazbierať 76 poslancov vládna koalícia, ktorá ich má, ale na odvolanie ministra potrebuje nazbierať 76 poslancov opozícia a tá ich k dispozícii nemá. „Preto si myslím, že pán Šutaj Eštok ostane ministrom. Tieto schôdze sú vo všeobecnosti dobré skôr na to, že upozorňujú na problém, ktorý treba riešiť,“ poznamenal Hrabko.
Zvýšenie počtu volebných obvodov z jedného celoslovenského na štyri alebo osem regionálnych nemusí znamenať žiadnu zmenu volebného systému, voliči môžu naďalej vyberať politikov na základe osvedčeného pomerného systému, len na viacerých regionálnych kandidátnych listinách. Na otázku, prečo potom politici túto tému automaticky spájajú so zmenou volebného systému, Hrabko odpovedal, že politickí lídri radi prezentujú pripravované zmeny ako veľké reformy. „Tak ako tak, ak sa do toho chcú pustiť, budú potrebovať vyčiarknuť z ústavy jeden volebný obvod,“ upozornil Hrabko. „Rečí je veľa, ale je to iba na začiatku,“ komentoval prvé reakcie, podľa ktorých by zvýšenie počtu volebných obvodov za istých okolností vedela podporiť vládna koalícia a KDH, pričom ostatné opozičné strany sú proti.
Súčasný stav s jedným volebným obvodom podľa Hrabka viedol k tomu, že niektoré politické strany nemajú v regiónoch takmer žiadne zastúpenie. Príliš silné stranícke centrály podľa neho neprispievajú k optimálnemu stavu demokracie na Slovensku. „Sme na začiatku debaty, či to robiť a prečo to robiť. Pre koho je to výhodné a pre koho nie. V prvom rade by to malo byť výhodné pre krajinu ako takú a pre voličov, nie pre politické strany,“ uzavrel Hrabko.
Reagoval tým na výsledky novembrového prieskumu agentúry AKO pre TASR, podľa ktorého až 57,2 percenta respondentov súhlasí s názorom, že nový kabinet bude vládnuť efektívnejšie a s lepšími výsledkami ako vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Opačný názor v prieskume vyjadrilo 36,7 percenta opýtaných.
Aj keď mala bývalá vládna koalícia v parlamente ústavnú väčšinu, jej vládnutie podľa Hrabka od začiatku sprevádzali ostré politické spory a jej rozhodnutia bývali často chaotické. „Voliči už nechcú byť zúčastnení na takom chaose. Bolo to desivé obdobie. Tejto vláde by sa mohlo podariť vládnuť kľudnejším spôsobom, aj keď sociálno-ekonomické problémy bude mať ešte väčšie ako predchádzajúce vlády a nemá pohodlnú ústavnú väčšinu,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Plnú legitimitu získala podľa neho nová vláda schválením programového vyhlásenia a vyjadrením dôvery Národnou radou (NR) SR. „Je krátko po voľbách, takže sme všetci vopred dobre vedeli, že programové vyhlásenie schválené bude, že je to len otázka času, podľa toho, aká bude dlhá debata,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že do parlamentnej rozpravy sa po prvý krát zapojilo množstvo nových poslancov, ktorí si takto v praxi vyskúšali spôsob práce Národnej rady.
Rovnako dobre sa dá podľa neho odhadnúť aj výsledok mimoriadnej schôdze, na ktorej chce opozícia odvolať z funkcie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Rozdiel je podľa Hrabka v tom, že na schválenie programového vyhlásenia vlády potrebuje nazbierať 76 poslancov vládna koalícia, ktorá ich má, ale na odvolanie ministra potrebuje nazbierať 76 poslancov opozícia a tá ich k dispozícii nemá. „Preto si myslím, že pán Šutaj Eštok ostane ministrom. Tieto schôdze sú vo všeobecnosti dobré skôr na to, že upozorňujú na problém, ktorý treba riešiť,“ poznamenal Hrabko.
Zvýšenie počtu volebných obvodov z jedného celoslovenského na štyri alebo osem regionálnych nemusí znamenať žiadnu zmenu volebného systému, voliči môžu naďalej vyberať politikov na základe osvedčeného pomerného systému, len na viacerých regionálnych kandidátnych listinách. Na otázku, prečo potom politici túto tému automaticky spájajú so zmenou volebného systému, Hrabko odpovedal, že politickí lídri radi prezentujú pripravované zmeny ako veľké reformy. „Tak ako tak, ak sa do toho chcú pustiť, budú potrebovať vyčiarknuť z ústavy jeden volebný obvod,“ upozornil Hrabko. „Rečí je veľa, ale je to iba na začiatku,“ komentoval prvé reakcie, podľa ktorých by zvýšenie počtu volebných obvodov za istých okolností vedela podporiť vládna koalícia a KDH, pričom ostatné opozičné strany sú proti.
Súčasný stav s jedným volebným obvodom podľa Hrabka viedol k tomu, že niektoré politické strany nemajú v regiónoch takmer žiadne zastúpenie. Príliš silné stranícke centrály podľa neho neprispievajú k optimálnemu stavu demokracie na Slovensku. „Sme na začiatku debaty, či to robiť a prečo to robiť. Pre koho je to výhodné a pre koho nie. V prvom rade by to malo byť výhodné pre krajinu ako takú a pre voličov, nie pre politické strany,“ uzavrel Hrabko.