Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je lepšie nezúčastniť sa hlasovania, ako dať hlas za odvolanie člena vlastnej vlády, povedal Hrabko na margo rozhodnutia dvoch poslancov hnutia Sme rodina.
Autor Teraz.sk
Bratislava 12. júna (Teraz.sk) – Je vysoko pravdepodobné, že Samuel Vlčan bude riadiť ministerstvo pôdohospodárstva diametrálne odlišným spôsobom, ako jeho predchodca Ján Mičovský (obaja OĽaNO). V diskusii na TASR TV to uviedol publicista Juraj Hrabko.
„Vychádzam z toho, že na poste štátneho tajomníka v čase, keď ministerstvo viedol Ján Mičovský, vydržal pán Vlčan iba tri mesiace. To podľa mňa znamená, že tam muselo prísť k vzájomným rozporom ohľadom riadenia rezortu,“ konštatoval Hrabko.
Výmena osoby ministra pôdohospodárstva bola podľa publicistu potrebná už dlhší čas. „Pán Mičovský podľa mňa to ministerstvo nezvládol. Môžete byť dobrý človek, ale ministerstvo je moloch, potrebujete mať dobrých spolupracovníkov a na tých pán Mičovský nemal šťastnú ruku, keďže mu často odchádzali krátko potom, ako u neho nastúpili,“ pripomenul Hrabko.
Minister Mičovský podľa neho hovoril o demisii už v súvislosti s Plánom obnovy. "Chcel presadiť pre pôdohospodárov nejaké peniaze a presadil tam napokon nulu,“ dodal Hrabko.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa podľa neho rozhodla správne, keď neakceptovala žiadosť Jána Mičovského o stiahnutie demisie. „Pani prezidentka vrátila slovu demisia jej pôvodný význam, ktorým je vzdanie sa funkcie. Odmietla hrať hru, akú v minulosti zohral Miroslav Lajčák s Andrejom Kiskom. Kedy pán prezident dovolil, aby minister stiahol demisiu,“ poznamenal.
Ak v tomto ostane prezidentka konzistentná, je to podľa Hrabka zároveň odkaz všetkým ďalším ministrom, ktorí by chceli demisiu využiť na vysielanie politických signálov a potom ju stiahnuť.
Na margo vyhlásenia dvoch poslancov hnutia Sme rodina, Petra a Adriany Pčolinských, ktorí chcú na mimoriadnej schôdzi parlamentu hlasovať za odvolanie Romana Mikulca (OĽaNO) z postu ministra vnútra, Hrabko povedal, že hlasovanie koaličných poslancov s opozíciou v takejto veci nikdy nerobí dobrú krv.
„Samozrejme, že môžu byť nespokojní a môžu kritizovať aj svojho ministra vnútra, keby na to prišlo. Môžu predkladať návrhy zákonov, o ktorých si myslia, že uľahčia situáciu nie iba bratovi a manželovi, ale všetkým občanom v tejto situácii. Ale osobne si myslím, že hlasovanie za odvolanie ministra vlastnej vlády, je už za čiarou,“ povedal Hrabko.
Na druhej strane, ani premiér Eduard Heger (OĽaNO) podľa neho nemá páky, ktorými by mohol poslancov prinútiť, aby názor zmenili. „Skôr by tu mala nastúpiť autorita pána premiéra, mohol by presvedčiť oboch poslancov, aby sa radšej hlasovania nezúčastnili,“ poznamenal Hrabko.
Na margo prieskumu Ako sa máte Slovensko?, realizovaného v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Hrabko povedal, že ho nízka dôvera respondentov k spôsobu, akým vláda bojuje s pandémiou, neprekvapila.
Vláde SR dôveruje podľa tohto prieskumu v súvislosti so zvládaním pandémie nového koronavírusu 17,2 percenta respondentov. Na začiatku pandémie v apríli 2020 vláde v tomto smere dôverovalo 56,2 percenta opýtaných. Na druhej strane, dôvera občanov z zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám je stabilizovaná, v porovnaní s minuloročným septembrom dokonca mierne stúpla. Zdravotníctvu v súčasnosti dôveruje 50,8 percenta a vedeckým inštitúciám na Slovensku 47,8 percenta respondentov.
„Podľa mňa je to pochopiteľné. Bežný občan vidí pri vláde chaos a zmätok a vidí množstvo nepopulárnych vecí. Samozrejme, že to vzbudzuje nedôveru,“ reaguje Hrabko.
Na druhej strane, prácu zdravotníkov v týchto časoch veľa občanov oceňuje. „Ľudia vidia zdravotníkov denne, vidia akí sú preťažení, ako slúžia v nemocniciach v tých skafandroch. Ako po službe slúžia v očkovacích centrách. Je prirodzené, že veríme zdravotníkom,“ zhrnul Hrabko.
Na margo nadchádzajúceho celoštátneho kongresu SaS Hrabko povedal, že sa budú riešiť vnútrostranícke záležitosti a nejakú významnejšiu zmenu zamerania politiky SaS neočakáva. „SaS vyhovuje momentálna politická situácia, v ktorej sa nachádzajú,“ poznamenal Hrabko. Existenčné problémy strany Za ľudí, ktorá je koaličným partnerom SaS, totiž výrazne zvýšili význam, ktorý vo vládnej koalícii Sloboda a solidarita má. „Takže by si ostatní koaliční partneri mali SaS viac vážiť,“ upozornil Hrabko.
Do Trestného zákona od 1. júla pribudne nový trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania. Pokrývať má najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany. Podľa Smeru-SD však nešťastná formulácia novely umožňuje použiť ustanovenia aj na trestanie takmer akejkoľvek expresívnejšej kritiky na internete.
„Keď politici Smeru hovoria, že „môže“, tak to tiež znamená, že to tak byť nemusí. Pani prezidentka v tom zákone nevidela to, čo v ňom vidí Smer-SD. Inak by ten zákon nepodpísala. Vyjde v zbierke zákonov a poslanci ho môžu dať na Ústavný súd, aby ho posúdil,“ reaguje Hrabko.
„A ak by prišlo k reálnemu odsúdeniu na základe tohto paragrafu, opäť existujú mechanizmy ako reagovať. Myslím si, že Európsky súd pre ľudské práva má mnoho prípadov, ktoré súvisia so slobodou prejavu a určite by spravodlivo posúdil aj takýto prípad,“ uzavrel Hrabko.
„Vychádzam z toho, že na poste štátneho tajomníka v čase, keď ministerstvo viedol Ján Mičovský, vydržal pán Vlčan iba tri mesiace. To podľa mňa znamená, že tam muselo prísť k vzájomným rozporom ohľadom riadenia rezortu,“ konštatoval Hrabko.
Výmena osoby ministra pôdohospodárstva bola podľa publicistu potrebná už dlhší čas. „Pán Mičovský podľa mňa to ministerstvo nezvládol. Môžete byť dobrý človek, ale ministerstvo je moloch, potrebujete mať dobrých spolupracovníkov a na tých pán Mičovský nemal šťastnú ruku, keďže mu často odchádzali krátko potom, ako u neho nastúpili,“ pripomenul Hrabko.
Minister Mičovský podľa neho hovoril o demisii už v súvislosti s Plánom obnovy. "Chcel presadiť pre pôdohospodárov nejaké peniaze a presadil tam napokon nulu,“ dodal Hrabko.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa podľa neho rozhodla správne, keď neakceptovala žiadosť Jána Mičovského o stiahnutie demisie. „Pani prezidentka vrátila slovu demisia jej pôvodný význam, ktorým je vzdanie sa funkcie. Odmietla hrať hru, akú v minulosti zohral Miroslav Lajčák s Andrejom Kiskom. Kedy pán prezident dovolil, aby minister stiahol demisiu,“ poznamenal.
Ak v tomto ostane prezidentka konzistentná, je to podľa Hrabka zároveň odkaz všetkým ďalším ministrom, ktorí by chceli demisiu využiť na vysielanie politických signálov a potom ju stiahnuť.
Odvolávanie Mikulca
Na margo vyhlásenia dvoch poslancov hnutia Sme rodina, Petra a Adriany Pčolinských, ktorí chcú na mimoriadnej schôdzi parlamentu hlasovať za odvolanie Romana Mikulca (OĽaNO) z postu ministra vnútra, Hrabko povedal, že hlasovanie koaličných poslancov s opozíciou v takejto veci nikdy nerobí dobrú krv.
„Samozrejme, že môžu byť nespokojní a môžu kritizovať aj svojho ministra vnútra, keby na to prišlo. Môžu predkladať návrhy zákonov, o ktorých si myslia, že uľahčia situáciu nie iba bratovi a manželovi, ale všetkým občanom v tejto situácii. Ale osobne si myslím, že hlasovanie za odvolanie ministra vlastnej vlády, je už za čiarou,“ povedal Hrabko.
Na druhej strane, ani premiér Eduard Heger (OĽaNO) podľa neho nemá páky, ktorými by mohol poslancov prinútiť, aby názor zmenili. „Skôr by tu mala nastúpiť autorita pána premiéra, mohol by presvedčiť oboch poslancov, aby sa radšej hlasovania nezúčastnili,“ poznamenal Hrabko.
Prieskum, kongres SaS a výhrady Smeru-SD
Na margo prieskumu Ako sa máte Slovensko?, realizovaného v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Hrabko povedal, že ho nízka dôvera respondentov k spôsobu, akým vláda bojuje s pandémiou, neprekvapila.
Vláde SR dôveruje podľa tohto prieskumu v súvislosti so zvládaním pandémie nového koronavírusu 17,2 percenta respondentov. Na začiatku pandémie v apríli 2020 vláde v tomto smere dôverovalo 56,2 percenta opýtaných. Na druhej strane, dôvera občanov z zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám je stabilizovaná, v porovnaní s minuloročným septembrom dokonca mierne stúpla. Zdravotníctvu v súčasnosti dôveruje 50,8 percenta a vedeckým inštitúciám na Slovensku 47,8 percenta respondentov.
„Podľa mňa je to pochopiteľné. Bežný občan vidí pri vláde chaos a zmätok a vidí množstvo nepopulárnych vecí. Samozrejme, že to vzbudzuje nedôveru,“ reaguje Hrabko.
Na druhej strane, prácu zdravotníkov v týchto časoch veľa občanov oceňuje. „Ľudia vidia zdravotníkov denne, vidia akí sú preťažení, ako slúžia v nemocniciach v tých skafandroch. Ako po službe slúžia v očkovacích centrách. Je prirodzené, že veríme zdravotníkom,“ zhrnul Hrabko.
Na margo nadchádzajúceho celoštátneho kongresu SaS Hrabko povedal, že sa budú riešiť vnútrostranícke záležitosti a nejakú významnejšiu zmenu zamerania politiky SaS neočakáva. „SaS vyhovuje momentálna politická situácia, v ktorej sa nachádzajú,“ poznamenal Hrabko. Existenčné problémy strany Za ľudí, ktorá je koaličným partnerom SaS, totiž výrazne zvýšili význam, ktorý vo vládnej koalícii Sloboda a solidarita má. „Takže by si ostatní koaliční partneri mali SaS viac vážiť,“ upozornil Hrabko.
Do Trestného zákona od 1. júla pribudne nový trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania. Pokrývať má najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany. Podľa Smeru-SD však nešťastná formulácia novely umožňuje použiť ustanovenia aj na trestanie takmer akejkoľvek expresívnejšej kritiky na internete.
„Keď politici Smeru hovoria, že „môže“, tak to tiež znamená, že to tak byť nemusí. Pani prezidentka v tom zákone nevidela to, čo v ňom vidí Smer-SD. Inak by ten zákon nepodpísala. Vyjde v zbierke zákonov a poslanci ho môžu dať na Ústavný súd, aby ho posúdil,“ reaguje Hrabko.
„A ak by prišlo k reálnemu odsúdeniu na základe tohto paragrafu, opäť existujú mechanizmy ako reagovať. Myslím si, že Európsky súd pre ľudské práva má mnoho prípadov, ktoré súvisia so slobodou prejavu a určite by spravodlivo posúdil aj takýto prípad,“ uzavrel Hrabko.
