Bratislava 28. novembra (Teraz.sk) – Pokiaľ nedôjde k dohode všetkých koaličných strán, môže byť generálny prokurátor zvolený aj hlasmi iba časti koalície, prípadne s podporou niektorých opozičných poslancov. Ak by však bol skutočne zvolený proti vôli čo i len jednej koaličnej strany, bola by to podľa publicistu Juraja Hrabka veľká politická hanba a problém vládnej koalície.

„Počtovo by stačilo, aj keby sa dohodli len tri vládne strany a jedna z nich by bola OĽaNO. Ale takto to nie je možné stavať, to sa časom vypomstí, ak jedného partnera odstrčia,“ upozornil Hrabko.

Tzv. „zelenú kartu“, teda voľné hlasovanie pre koaličných poslancov v prvom kole voľby generálneho prokurátora, by Hrabko považoval za politickú chybu. „To by znamenalo, že práve v tom prvom kole sa otvára priestor pre opozíciu, aby sa pokúsila pridať k niektorému z kandidátov a s podporou časti koalície zvoliť generálneho prokurátora už v prvom kole,“ poznamenal Hrabko.

Za štandardnú by považoval voľbu na základe dohody všetkých členov vládnej koalície, ktorá má v parlamente ústavnú väčšinu. „Základom pre voľbu generálneho prokurátora, ktorý sa volí na sedem rokov, je dohoda vo vnútri vládnej koalície. Majú to uľahčené v tom, že už vedia, že sa bude voliť aj špeciálny prokurátor,“ povedal Hrabko s tým, že výsledná dohoda môže naraz zahŕňať nominácie na oba posty.

„A keď sa v koalícii dohodnú, za ktorého z týchto siedmich kandidátov na generálneho prokurátora budú hlasovať, mali by sa opýtať aj na názor pani prezidentky, či bude kandidáta akceptovať. Aby už neprišlo k takému vývoju, ako v minulosti,“ upozornil Hrabko na zvolenie Jozefa Čentéša v roku 2011, ktorého do funkcie odmietol vymenovať vtedajší prezident Ivan Gašparovič.



Hoci Ústavný súd SR neskôr konštatoval, že práva Jozefa Čentéša boli porušené, do funkcie generálneho prokurátora už reálne nastúpiť nemohol. Na základe uznesenia ústavného súdu je však možné konštatovať, že prezident za určitých okolností nemusí parlamentom zvoleného kandidáta do funkcie vymenovať.

O post generálneho prokurátora má aktuálne záujem sedem uchádzačov. Okrem prokurátora a vysokoškolského pedagóga Jozefa Čentéša sú nimi aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu (NS) SR Juraj Kliment.

Všetci prešli verejným vypočutím v ústavnoprávnom výbore. „Otázky naozaj často viac vypovedali o tých, ktorí ich kládli, ako o tých, ktorých sa pýtali. Bolo to jedno veľké kino pre verejnosť,“ komentoval verejné vypočutie Hrabko.

Čentéš podľa Hrabka nemá pred ostatnými kandidátmi výhodu v tom, že ho v minulosti parlament už raz zvolil. „Žiadny morálny dlh nie je namieste, pán Čentéš dostal zadosťučinenie a začína od nuly tak isto, ako všetci ostatní kandidáti. S tou výhodou alebo nevýhodou, že má najväčšiu podporu odbornej verejnosti. Ale musí prísť v prvom rade k politickej dohode a na kom sa koalícia dohodne, ten bude zvolený. A predpokladám, že by mal byť aj vymenovaný. Šance sú vyrovnané. Každá strana príde s vlastnými menami a musia nájsť politický priesečník na jednom,“ zhrnul Hrabko.

Boj proti pandémii

Prezidentka Zuzana Ćaputová ešte pred rokovaním Ústredného krízového štábu ohľadom ďalšieho plánovaného celoslovenského testovania antigénovými testami požiadala premiéra o „pokojný, vecný a pragmatický prístup pri riešení pandémie“. Zároveň zdôraznila, že prípadné celoslovenské testovanie by malo byť dobrovoľné.

„Praktický výsledok hovorí, že áno, prezidentka uspela so svojim apelom, lebo premiérom Igorom Matovičom avizované celoplošné testovanie sa 6. decembra neuskutoční,“ reagoval Hrabko na otázku, či považuje iniciatívu prezidentky za politicky úspešnú.

Odôvodnenie zrušenia termínu testovania, podľa ktorého je dôvodom neschopnosť ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) nakúpiť do 2. decembra dostatok nových testov, považuje Hrabko za účelové. „Veď sme ich nakúpili 14 miliónov, všetky sa ani zďaleka neminuli. A nakúpia sa aj nové. Treba uznať, že termín daný ministrovi hospodárstva Sulíkovi do 2. decembra bol šibeničný. A pán minister hospodárstva to musí urobiť naozaj nespochybniteľne zákonným spôsobom,“ povedal Hrabko.

Zároveň dodal, že on osobne nepovažuje za rozumné hľadať spôsob, ako dostať do škôl ešte pred Vianocami aj žiakov druhého stupňa základných škôl a stredoškolákov. „Nemyslím si, že krátko pred Vianocami je vhodné zvyšovať mobilitu žiakov a študentov, tie dva týždne už podľa mňa nikoho z biedy nevytrhnú. Podľa mňa by bolo lepšie naplánovať návrat detí do škôl po Troch kráľoch,“ tvrdí Hrabko.

Referendum

Opozičné strany Hlas-SD, Smer-SD, aj Slovenská národná strana avizujú zbieranie podpisov za referendum o predčasných voľbách. Doteraz však tieto svoje aktivity neskoordinovali. „Neviem, koľko podpisov má vyzbieraných pán Danko, ani akú otázku kladie. Je to mimoparlamentná strana. A čo sa týka konkurencie medzi jednou a druhou pobočkou sociálnej demokracie, jednoducho bojujú o rovnakých voličov. Každá z tých strán sa snaží robiť politiku vlastnou cestou a vlastnou hlavou,“ reaguje Hrabko.

„Ale referendová otázka, ktorú navrhuje Smer-SD, je nezmyselná. Akonáhle začínate referendum s otázkou, či ľudia súhlasia s tým, aby poslanci NR SR niečo schválili, referendum nemá zmysel. Pretože poslanci nič schváliť nemusia. A tie politické argumenty, že by si poslanci netrúfli ignorovať vôľu ľudu vyjadrenú v platnom referende, to sú iba reči. Samozrejme, že by si to poslanci trúfli,“ uzavrel Hrabko.