Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak pri podpise privatizačnej zmluvy obidve strany súhlasili s tým, že manažérsku kontrolu získa minoritný akcionár, Juraj Hrabko v tom nevidí ústavný problém.
Autor Teraz.sk
Bratislava 28. januára (Teraz.sk) – Vládna koalícia pod vedením Roberta Fica pod tlakom hrozby legislatívnych zmien dotlačila Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) k revízii rozhodnutia, ktoré pôvodne umožnilo radikálny nárast zálohových platieb pre niektorých odberateľov energií. Aj keď postihnutí odberatelia možno zásah vlády ocenia a ako marketingový ťah mohol byť efektívny, nebolo to šťastné riešenie. V TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Z Roberta Fica sa stal fakticky aj predseda ÚRSO, pretože on zmenil to rozhodnutie, respektíve pán Holjenčík na jeho nátlak,“ povedal Hrabko. Dodal, že podľa jeho názoru by sa predseda ÚRSO Jozef Holjenčík mal vzdať svojej funkcie. „Dehonestoval úrad pre reguláciu, ktorý viedol, tým, že nedokázal vyargumentovať ani jedno, ani druhé stanovisko. Potom, čo sa stalo, úrad nie je nezávislý, ale vládny,“ komentoval vývoj posledných dní Hrabko.
ÚRSO mal podľa neho prijať cenové rozhodnutie po dôkladnej analýze, vedieť obhájiť jeho dôvody a už ho nemeniť. „ÚRSO by si mal stáť za svojim rozhodnutím a vedieť ho podložiť faktami a argumentami. Ak už ÚRSO prijme rozhodnutie, musí ho vedieť podložiť faktami a argumentami, inak je to hoštaplerstvo,“ dodal Hrabko.
Na úvahy premiéra Roberta Fica, podľa ktorého vláda Mikuláša Dzurindu možno porušila ústavu, keď spolu s privatizáciou 49 percent distribučných spoločností odovzdala minoritným vlastníkom aj manažérsku kontrolu, Hrabko reagoval, že on tam protiústavnosť nevidí. „Ak to (premiér, pozn. Teraz.sk) napadne, rozhodne o tom Ústavný súd. Ja v tom žiadny veľký právny problém nevidím. Je, samozrejme, neštandardné, keď má všetky rozhodujúce práva subjekt, ktorý vlastní menšinu. Ale obidve strany sa na tom dohodli,“ povedal Hrabko.
Komentoval aj rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS), ktorý odmietol námietky predpojatosti voči sudcom I. senátu, ktoré vzniesol prezident Andrej Kiska. Sudcovia Milan Ľalík, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová preto nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní, ktoré sa týka rozhodnutia prezidenta nevymenovať za ústavných sudcov nikoho z piatich kandidátov zvolených parlamentom.
„Predsedníčka Ústavného súdu SR odmietla podať návrh na disciplinárne konanie, pretože to môže podať iba ona. A teraz rozhodol iný senát o tom, že 1. senát, ktorý má v tejto veci rozhodovať, nie je zaujatý,“ poznamenal Hrabko.
Samotný prípad je podľa neho komplikovaný najmä kvôli tomu, že inom prípade, ktorý sa týkal generálneho prokurátora, už ústavný súd za istých okolností priznal prezidentovi právomoc kandidáta nevymenovať.
„Prezident to mohol urobiť, koniec – koncov, urobil to. Otázka skôr znie, či to urobiť mal. Podľa mňa mal právo urobiť to, čo urobil. Ústavný súd totiž dopísal, respektíve prepísal ústavu v spore o generálneho prokurátora. Prezidentovi prisúdil právomoc, akú dovtedy nemal. A prezident túto právomoc, ktorú dovtedy nemal, využil v spore o ústavných sudcov,“ poznamenal Hrabko. Najväčší problém je však podľa neho v tom, že ústavný súd v dôsledku tohto politického sporu dlhodobo nie je kompletný.
„Z Roberta Fica sa stal fakticky aj predseda ÚRSO, pretože on zmenil to rozhodnutie, respektíve pán Holjenčík na jeho nátlak,“ povedal Hrabko. Dodal, že podľa jeho názoru by sa predseda ÚRSO Jozef Holjenčík mal vzdať svojej funkcie. „Dehonestoval úrad pre reguláciu, ktorý viedol, tým, že nedokázal vyargumentovať ani jedno, ani druhé stanovisko. Potom, čo sa stalo, úrad nie je nezávislý, ale vládny,“ komentoval vývoj posledných dní Hrabko.
ÚRSO mal podľa neho prijať cenové rozhodnutie po dôkladnej analýze, vedieť obhájiť jeho dôvody a už ho nemeniť. „ÚRSO by si mal stáť za svojim rozhodnutím a vedieť ho podložiť faktami a argumentami. Ak už ÚRSO prijme rozhodnutie, musí ho vedieť podložiť faktami a argumentami, inak je to hoštaplerstvo,“ dodal Hrabko.
Na úvahy premiéra Roberta Fica, podľa ktorého vláda Mikuláša Dzurindu možno porušila ústavu, keď spolu s privatizáciou 49 percent distribučných spoločností odovzdala minoritným vlastníkom aj manažérsku kontrolu, Hrabko reagoval, že on tam protiústavnosť nevidí. „Ak to (premiér, pozn. Teraz.sk) napadne, rozhodne o tom Ústavný súd. Ja v tom žiadny veľký právny problém nevidím. Je, samozrejme, neštandardné, keď má všetky rozhodujúce práva subjekt, ktorý vlastní menšinu. Ale obidve strany sa na tom dohodli,“ povedal Hrabko.
Komentoval aj rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS), ktorý odmietol námietky predpojatosti voči sudcom I. senátu, ktoré vzniesol prezident Andrej Kiska. Sudcovia Milan Ľalík, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová preto nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní, ktoré sa týka rozhodnutia prezidenta nevymenovať za ústavných sudcov nikoho z piatich kandidátov zvolených parlamentom.
„Predsedníčka Ústavného súdu SR odmietla podať návrh na disciplinárne konanie, pretože to môže podať iba ona. A teraz rozhodol iný senát o tom, že 1. senát, ktorý má v tejto veci rozhodovať, nie je zaujatý,“ poznamenal Hrabko.
Samotný prípad je podľa neho komplikovaný najmä kvôli tomu, že inom prípade, ktorý sa týkal generálneho prokurátora, už ústavný súd za istých okolností priznal prezidentovi právomoc kandidáta nevymenovať.
„Prezident to mohol urobiť, koniec – koncov, urobil to. Otázka skôr znie, či to urobiť mal. Podľa mňa mal právo urobiť to, čo urobil. Ústavný súd totiž dopísal, respektíve prepísal ústavu v spore o generálneho prokurátora. Prezidentovi prisúdil právomoc, akú dovtedy nemal. A prezident túto právomoc, ktorú dovtedy nemal, využil v spore o ústavných sudcov,“ poznamenal Hrabko. Najväčší problém je však podľa neho v tom, že ústavný súd v dôsledku tohto politického sporu dlhodobo nie je kompletný.
