Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vakcinačný plán je stanovený, ale plán bol aj pred prvým kolom celoplošného testovania a vidíme, že sa nedodržal, povedal v diskusii na TASR TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 9. januára (Teraz.sk) – Bratislava 9. januára (TASR) – Generálny prokurátor Maroš Žilinka informoval o rozbehnutí trestných konaní v kauze smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského bez toho, že by vopred predpokladal, aký bude ich výsledok. Takýto prístup je podľa publicistu Juraja Hrabka predpokladom pre to, aby vyšetrovanie bolo dôveryhodné a položilo na stôl fakty, ktoré dnes chýbajú. Uviedol to v diskusii na TASR TV.
„Podľa mňa to generálny prokurátor ani nemohol urobiť inak. To by nebol generálny prokurátor na svojom mieste,“ reagoval Hrabko, ktorý považuje vyjadrenia Maroša Žilinku k tejto kauze za racionálne.
Naopak, politici podľa neho často predbiehajú vývoj vyšetrovania a prichádzajú s vlastnými vysvetleniami, politicky orientovanými podľa toho, či ide o opozičného alebo koaličného politika.
„Politikov neudržíte na uzde nikdy, ak sa niečo takéto stane. Nebol to hocikto, pán Lučanský bol bývalý policajný prezident,“ poznamenal Hrabko. „Politický boj je iracionálny. Opozícia bude haniť vládnu koalíciu a naopak. To je treba dať úplne nabok. O čo menej máme informácií, o to viac je špekulácií. Treba si na fakty počkať. Je tu generálny prokurátor, je tu vyšetrovanie, je tu komisia pani Kolíkovej a je tu aj rodina pána Lučanského, ktorá tiež má svoje práva a možnosti,“ dodal.
Podľa Hrabka však mala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vyvodiť voči sebe politickú zodpovednosť bez ohľadu na to, aké výsledky prinesie vyšetrovanie, podobne, ako to spravil exminister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) po havárii vojenského lietadla pri Hejciach.
Samostatnou témou je podľa Hrabka otázka, či je v poriadku legislatíva, ktorá umožňuje dlhodobo držať obvinených v kolúznej väzbe na „samotkách“.
„Už sa debatuje o tom, aký je vlastne účel tejto väzby. Tu už narážame na Európsky dohovor o ľudských právach a state o mučení a týraní,“ povedal Hrabko.
Vianočné opatrenia na spomalenie šírenia koronavírusu podľa Hrabka nezabrali dostatočne. „Myslím, že to, čo vidíme teraz, bolo spôsobené ešte predvianočným zhonom, vplyv Silvestra sa ešte prejaví. Situácia bola vážna už na konci leta, oveľa vážnejšia je teraz a tá najvážnejšia nás ešte len čaká,“ dodal.
Riešením môže byť očkovanie, otázkou však podľa Hrabka je, ako je naň štát pripravený. „Vakcinačný plán je stanovený, ale plán bol aj pred prvým kolom celoplošného testovania a vidíme, že sa nedodržal,“ pripomenul. Zároveň ocenil aktuálne aktivity samospráv, ktoré v spolupráci so štátom organizujú lokálne testovania antigénovými testami.
Nadchádzajúca parlamentná voľba špeciálneho prokurátora sa podľa Hrabka bude výrazne líšiť od nedávnej voľby generálneho prokurátora. „Konsenzus o voľbe pána Žilinku bol široký, ale nebol v rámci vládnej koalície,“ pripomenul.
Tentoraz považuje za favorita voľby advokáta Daniela Lipšica, ktorého nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. „Previazanosť Daniela Lipšica s vládnymi stranami je naozaj veľká,“ poznamenal Hrabko.
„A druhý podstatný rozdiel je, že tu už je pani prezidentka postavená mimo hru. Ak parlament volil kandidáta na generálneho prokurátora a záležalo od pani prezidentky, či ho vymenuje, špeciálneho prokurátora volí priamo parlament,“ povedal Hrabko.
„Podľa mňa to generálny prokurátor ani nemohol urobiť inak. To by nebol generálny prokurátor na svojom mieste,“ reagoval Hrabko, ktorý považuje vyjadrenia Maroša Žilinku k tejto kauze za racionálne.
Naopak, politici podľa neho často predbiehajú vývoj vyšetrovania a prichádzajú s vlastnými vysvetleniami, politicky orientovanými podľa toho, či ide o opozičného alebo koaličného politika.
„Politikov neudržíte na uzde nikdy, ak sa niečo takéto stane. Nebol to hocikto, pán Lučanský bol bývalý policajný prezident,“ poznamenal Hrabko. „Politický boj je iracionálny. Opozícia bude haniť vládnu koalíciu a naopak. To je treba dať úplne nabok. O čo menej máme informácií, o to viac je špekulácií. Treba si na fakty počkať. Je tu generálny prokurátor, je tu vyšetrovanie, je tu komisia pani Kolíkovej a je tu aj rodina pána Lučanského, ktorá tiež má svoje práva a možnosti,“ dodal.
Podľa Hrabka však mala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vyvodiť voči sebe politickú zodpovednosť bez ohľadu na to, aké výsledky prinesie vyšetrovanie, podobne, ako to spravil exminister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) po havárii vojenského lietadla pri Hejciach.
Samostatnou témou je podľa Hrabka otázka, či je v poriadku legislatíva, ktorá umožňuje dlhodobo držať obvinených v kolúznej väzbe na „samotkách“.
„Už sa debatuje o tom, aký je vlastne účel tejto väzby. Tu už narážame na Európsky dohovor o ľudských právach a state o mučení a týraní,“ povedal Hrabko.
Koronavírus a voľba špeciálneho prokurátora
Vianočné opatrenia na spomalenie šírenia koronavírusu podľa Hrabka nezabrali dostatočne. „Myslím, že to, čo vidíme teraz, bolo spôsobené ešte predvianočným zhonom, vplyv Silvestra sa ešte prejaví. Situácia bola vážna už na konci leta, oveľa vážnejšia je teraz a tá najvážnejšia nás ešte len čaká,“ dodal.
Riešením môže byť očkovanie, otázkou však podľa Hrabka je, ako je naň štát pripravený. „Vakcinačný plán je stanovený, ale plán bol aj pred prvým kolom celoplošného testovania a vidíme, že sa nedodržal,“ pripomenul. Zároveň ocenil aktuálne aktivity samospráv, ktoré v spolupráci so štátom organizujú lokálne testovania antigénovými testami.
Nadchádzajúca parlamentná voľba špeciálneho prokurátora sa podľa Hrabka bude výrazne líšiť od nedávnej voľby generálneho prokurátora. „Konsenzus o voľbe pána Žilinku bol široký, ale nebol v rámci vládnej koalície,“ pripomenul.
Tentoraz považuje za favorita voľby advokáta Daniela Lipšica, ktorého nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. „Previazanosť Daniela Lipšica s vládnymi stranami je naozaj veľká,“ poznamenal Hrabko.
„A druhý podstatný rozdiel je, že tu už je pani prezidentka postavená mimo hru. Ak parlament volil kandidáta na generálneho prokurátora a záležalo od pani prezidentky, či ho vymenuje, špeciálneho prokurátora volí priamo parlament,“ povedal Hrabko.
