Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Strany sú si vedomé toho, že ekonomicko-sociálna situácia nie je dobrá a hľadajú spôsoby ako to riešiť, povedal v TASR TV Juraj Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. mája (Teraz.sk) - Možnosť uplatnenia práva veta pri legislatívnych návrhoch, ktoré majú priamy dosah na fungovanie samospráv, po ktorom volá novozvolený predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik, je politicky nereálna. Rozumná vláda však bude prípravu takejto legislatívy automaticky so zástupcami samosprávy konzultovať. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Samosprávy podľa neho v čase koronakrízy, ale aj migračnej vlny v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine preukázali vysokú efektívnosť aj pri riešení úloh, na ktoré im štát napokon nedal dostatočné prostriedky.
V dôsledku viacerých vládnych opatrení im, naopak, výdavky výrazne vzrástli. Ak by však ZMOS exkluzívne získal právo vetovať časť pripravovanej legislatívy, podľa Hrabka by podobnú právomoc začali žiadať aj iné organizácie.
Preto považuje akceptovanie tejto požiadavky za politicky málo pravdepodobné. „Ale malo by byť úplne prirodzené, že ak ZMOS vznáša zásadné námietky k nejakému pripravovanému kroku vlády, mali by sa zísť vyjednávači a dohodnúť sa, aby prišlo ku konsenzu,“ poznamenal Hrabko. Pripomenul, že ZMOS má už dnes možnosť vyjadrovať sa k pripravovanej legislatíve v rámci pripomienkovacieho konania.
Zvolenie nového predsedu považuje Hrabko za vnútornú záležitosť združenia. Pripomenul, že Jozef Božik ako nezávislý kandidát roky vykonáva funkciu primátora mesta Partizánske a poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja, v minulosti pôsobil aj ako podpredseda HZDS. „Vykonáva primátorskú funkciu dobre. Ak by ju nevykonával v prospech svojich voličov, nebol by do funkcie primátora opakovane volený. Svoje kvality ukázal viac v primátorskej funkcii, ako vo funkcii podpredsedu HZDS,“ konštatuje Hrabko.
Slovensko viac ako kedykoľvek predtým potrebuje zodpovednú debatu o stave verejných financií a možnostiach, ako ho zlepšiť, uviedol minister financií Michal Horváth. "Ak nezasiahneme, v budúcnosti môže mať Slovensko veľký problém," skonštatoval s tým, že za aktuálny stav neviní konkrétnu politickú garnitúru, ale skôr dlhodobé zanedbávanie tejto oblasti.
Hrabko reaguje, že ak sa minister a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhodlali k takémuto apelu, situácia je v skutočnosti pravdepodobne ešte horšia ako avizujú. „Súčasné politické strany si to už uvedomujú. Odkázal by som na návrh uznesenia z dielne bývalého ministra sociálnych vecí Krajniaka, ktorým by chcel zaviazať vládu predložiť do konca augusta tohto roka návrh vyrovnaného rozpočtu,“ upozornil Hrabko.
Takýto návrh rozpočtu by bol podľa neho iba modelový, skutočný rozpočet zostaví až nová vláda a je málo pravdepodobné, že bude vyrovnaný. „Strany sú si vedomé toho, že ekonomicko-sociálna situácia nie je dobrá a hľadajú spôsoby ako to riešiť. A chcú si nechať poradiť aj od úradníkov tejto vlády. Platiť to, samozrejme, nebude, reálny rozpočet pripraví až nová vláda, ale bol by to námet na premýšľanie,“ uzavrel Hrabko.
Samosprávy podľa neho v čase koronakrízy, ale aj migračnej vlny v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine preukázali vysokú efektívnosť aj pri riešení úloh, na ktoré im štát napokon nedal dostatočné prostriedky.
V dôsledku viacerých vládnych opatrení im, naopak, výdavky výrazne vzrástli. Ak by však ZMOS exkluzívne získal právo vetovať časť pripravovanej legislatívy, podľa Hrabka by podobnú právomoc začali žiadať aj iné organizácie.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Preto považuje akceptovanie tejto požiadavky za politicky málo pravdepodobné. „Ale malo by byť úplne prirodzené, že ak ZMOS vznáša zásadné námietky k nejakému pripravovanému kroku vlády, mali by sa zísť vyjednávači a dohodnúť sa, aby prišlo ku konsenzu,“ poznamenal Hrabko. Pripomenul, že ZMOS má už dnes možnosť vyjadrovať sa k pripravovanej legislatíve v rámci pripomienkovacieho konania.
Zvolenie nového predsedu považuje Hrabko za vnútornú záležitosť združenia. Pripomenul, že Jozef Božik ako nezávislý kandidát roky vykonáva funkciu primátora mesta Partizánske a poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja, v minulosti pôsobil aj ako podpredseda HZDS. „Vykonáva primátorskú funkciu dobre. Ak by ju nevykonával v prospech svojich voličov, nebol by do funkcie primátora opakovane volený. Svoje kvality ukázal viac v primátorskej funkcii, ako vo funkcii podpredsedu HZDS,“ konštatuje Hrabko.
Slovensko viac ako kedykoľvek predtým potrebuje zodpovednú debatu o stave verejných financií a možnostiach, ako ho zlepšiť, uviedol minister financií Michal Horváth. "Ak nezasiahneme, v budúcnosti môže mať Slovensko veľký problém," skonštatoval s tým, že za aktuálny stav neviní konkrétnu politickú garnitúru, ale skôr dlhodobé zanedbávanie tejto oblasti.
Hrabko reaguje, že ak sa minister a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhodlali k takémuto apelu, situácia je v skutočnosti pravdepodobne ešte horšia ako avizujú. „Súčasné politické strany si to už uvedomujú. Odkázal by som na návrh uznesenia z dielne bývalého ministra sociálnych vecí Krajniaka, ktorým by chcel zaviazať vládu predložiť do konca augusta tohto roka návrh vyrovnaného rozpočtu,“ upozornil Hrabko.
Takýto návrh rozpočtu by bol podľa neho iba modelový, skutočný rozpočet zostaví až nová vláda a je málo pravdepodobné, že bude vyrovnaný. „Strany sú si vedomé toho, že ekonomicko-sociálna situácia nie je dobrá a hľadajú spôsoby ako to riešiť. A chcú si nechať poradiť aj od úradníkov tejto vlády. Platiť to, samozrejme, nebude, reálny rozpočet pripraví až nová vláda, ale bol by to námet na premýšľanie,“ uzavrel Hrabko.
