Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo vnútra reagovalo, že prípadný vznik komisie bude možný až po ukončení vyšetrovania prípadu. Podľa Hrabka by však rezort vnútra mal iniciatívu zamietnuť úplne. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. júna (Teraz.sk) – Zriadenie politickej vyšetrovacej komisie k atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) považuje publicista Juraj Hrabko za nezmyselné aj v prípade, že by sa jej činnosť začala až po skončení vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Povedal to v diskusnej relácii TASR TV.
S iniciatívou na zriadenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie s účasťou opozície aj koalície s cieľom predísť šíreniu dezinformácií či účelových dezinterpretácií týkajúcich sa vyšetrovania atentátu, prišla opozičná SaS. Ministerstvo vnútra SR reagovalo, že prípadný vznik komisie bude možný až po ukončení vyšetrovania prípadu. Podľa Hrabka by však rezort vnútra mal túto iniciatívu zamietnuť úplne. „Vyšetrovať majú orgány činné v trestnom konaní a nikto iný, tobôž nie politici,“ reagoval Hrabko.
Na Slovensku podľa neho zriadil vyšetrovaciu komisiu parlament v roku 1994 a Ústavný súd SR ju zrušil kvôli rozporu s ústavou. Komisia, ktorú v minulom volebnom období zriadila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková kvôli úmrtiu generála Lučanského nebola podľa Hrabka vyšetrovacia, ale kontrolná. „Nebola vyšetrovacia, nemala žiadne vyšetrovacie právomoci. Minister nemá právo zriadiť takúto komisiu. Ale minister spravodlivosti má právo kontrolovať Zbor justičnej a väzenskej stráže. Keďže zaň zodpovedá, má aj právo kontroly a pani ministerka sa rozhodla nerobiť túto kontrolu sama,“ konštatoval Hrabko.
Po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica máme podľa neho k dispozícii množstvo osobných vyjadrení politikov a jedno uznesenie parlamentu, ktoré však nie je formulované ako oficiálne vyhlásenie Národnej rady SR. Chýba podľa neho oficiálny dokument niektorej z kľúčových ústavných inštitúcií, ktorý by incident odsúdil a na ktorý by sa v budúcnosti dalo odvolávať.
Takýto oficiálny dokument mohol byť podľa Hrabka výsledkom okrúhleho stola predstaviteľov koalície aj opozície, ktorý chcela v prezidentskom paláci zvolať úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová a zvolený prezident Peter Pellegrini. Iniciatíva však nebola úspešná a prípadný pokus o jej opakovanie v budúcnosti už podľa Hrabka veľký význam mať nebude. „Vecne ani politicky to už nebude mať iný význam ako propagandistický,“ povedal Hrabko.
Zároveň dodal, že sa nestotožňuje s názorom štátneho tajomníka rezortu sociálnych vecí Branislava Ondruša (Hlas-SD), podľa ktorého je väčšia časť politickej scény pripravená urobiť kroky na zmiernenie spoločenskej polarizácie. „Mám skôr pocit, že sa to vráti do starých koľají,“ konštatoval Hrabko.
Na margo 36. snemu Združenia miest a obcí (ZMOS) v Bratislave Hrabko povedal, že nejde o jedinú, ale určite najpočetnejšiu a najvplyvnejšiu organizáciu združujúcu zástupcov samospráv. Žiadna vláda si podľa neho nemôže dovoliť ignorovať postoje tohto združenia a v tejto chvíli má ZMOS podmienky na dialóg s vládou ešte zlepšené tým, že jeden z jeho dlhoročných predstaviteľov, Michal Kaliňák (Hlas-SD), zastáva post štátneho tajomníka.
S iniciatívou na zriadenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie s účasťou opozície aj koalície s cieľom predísť šíreniu dezinformácií či účelových dezinterpretácií týkajúcich sa vyšetrovania atentátu, prišla opozičná SaS. Ministerstvo vnútra SR reagovalo, že prípadný vznik komisie bude možný až po ukončení vyšetrovania prípadu. Podľa Hrabka by však rezort vnútra mal túto iniciatívu zamietnuť úplne. „Vyšetrovať majú orgány činné v trestnom konaní a nikto iný, tobôž nie politici,“ reagoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Na Slovensku podľa neho zriadil vyšetrovaciu komisiu parlament v roku 1994 a Ústavný súd SR ju zrušil kvôli rozporu s ústavou. Komisia, ktorú v minulom volebnom období zriadila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková kvôli úmrtiu generála Lučanského nebola podľa Hrabka vyšetrovacia, ale kontrolná. „Nebola vyšetrovacia, nemala žiadne vyšetrovacie právomoci. Minister nemá právo zriadiť takúto komisiu. Ale minister spravodlivosti má právo kontrolovať Zbor justičnej a väzenskej stráže. Keďže zaň zodpovedá, má aj právo kontroly a pani ministerka sa rozhodla nerobiť túto kontrolu sama,“ konštatoval Hrabko.
Po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica máme podľa neho k dispozícii množstvo osobných vyjadrení politikov a jedno uznesenie parlamentu, ktoré však nie je formulované ako oficiálne vyhlásenie Národnej rady SR. Chýba podľa neho oficiálny dokument niektorej z kľúčových ústavných inštitúcií, ktorý by incident odsúdil a na ktorý by sa v budúcnosti dalo odvolávať.
Takýto oficiálny dokument mohol byť podľa Hrabka výsledkom okrúhleho stola predstaviteľov koalície aj opozície, ktorý chcela v prezidentskom paláci zvolať úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová a zvolený prezident Peter Pellegrini. Iniciatíva však nebola úspešná a prípadný pokus o jej opakovanie v budúcnosti už podľa Hrabka veľký význam mať nebude. „Vecne ani politicky to už nebude mať iný význam ako propagandistický,“ povedal Hrabko.
Zároveň dodal, že sa nestotožňuje s názorom štátneho tajomníka rezortu sociálnych vecí Branislava Ondruša (Hlas-SD), podľa ktorého je väčšia časť politickej scény pripravená urobiť kroky na zmiernenie spoločenskej polarizácie. „Mám skôr pocit, že sa to vráti do starých koľají,“ konštatoval Hrabko.
Na margo 36. snemu Združenia miest a obcí (ZMOS) v Bratislave Hrabko povedal, že nejde o jedinú, ale určite najpočetnejšiu a najvplyvnejšiu organizáciu združujúcu zástupcov samospráv. Žiadna vláda si podľa neho nemôže dovoliť ignorovať postoje tohto združenia a v tejto chvíli má ZMOS podmienky na dialóg s vládou ešte zlepšené tým, že jeden z jeho dlhoročných predstaviteľov, Michal Kaliňák (Hlas-SD), zastáva post štátneho tajomníka.
