Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko v TASR TV hodnotí vývoj politiky v priebehu prvého roka od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 2. novembra (Teraz.sk) – Výmena jedného ministra v priebehu prvého roka vlády Roberta Fica (Smer-SD) pôsobí ako súčasť normálnej politickej prevádzky v porovnaní s pádom celej vlády Igora Matoviča (OĽaNO) po roku vo funkcii alebo výmenami troch vládnych kabinetov v poslednom roku minulého volebného obdobia. V TASR TV to pri bilancovaní prvého roku novej vlády povedal publicista Juraj Hrabko.
K oslabeniam novej vládnej koalície v priebehu prvého roka vládnutia treba podľa neho pripočítať aj odchod troch poslancov z klubu Slovenskej národnej strany a jeho formálne udržanie len za cenu prestupu jedného z doterajších členov poslaneckého klubu Smeru-SD. „Ale to je asi všetko,“ konštatoval Hrabko, ktorý aktuálne konflikty považuje za viac - menej obvyklú súčasť politického života.
Prvá polovica politického roka podľa neho prebiehala primárne v znamení volieb, keďže krátko po parlamentných voľbách nasledovali prezidentské a európske. „Je dobré, že sa každé z týchto troch volieb vyznačovali vyššou úrovňou volebnej účasti ako obvykle,“ konštatoval.
Hlavným motorom vyššej účasti bola podľa neho frustrácia voličov z činnosti vlád bývalého volebného obdobia, čo sa prejavilo aj na tom, že sa v dvoch z troch volieb presadili lepšie strany súčasnej vládnej koalície. Pripomenul, že Robert Fico a jeho strana Smer-SD po voľbách v roku 2020 vo voličskej podpore výrazne klesli a späť do hry ich dostali práve chyby vlád bývalého volebného obdobia.
Prvý polrok aktuálnej vlády prebehol aj v znamení prakticky nepretržitých opozičných demonštrácií. Podľa Hrabka boli v niektorých prípadoch oprávnené, najmä ak reagovali na spôsob preberania moci novou vládnou garnitúrou. „Boli to zásadné protesty, akurát, že k ničomu neviedli,“ konštatuje Hrabko. Dodal, že podľa neho nemá veľký zmysel skandovať na námestiach, ako sa predseda vlády bojí opozičných strán, ak je zjavné, že to tak nie je.
Tvrdenia, že vysoká polarizácia voličov prispela k bezprecedentnému pokusu o atentát na premiéra Fica 15. mája v Handlovej, sú podľa Hrabka predčasné. „Túto otázku by som ponechal vyšetrovateľom. Keď sa všetko riadne vyšetrí, potom to môžeme komentovať,“ konštatoval.
Na margo odchodu troch poslancov z klubu SNS Hrabko povedal, že je úlohou koalície dohodnúť sa s nimi na spôsobe spolupráce. „Musí rokovať, ak tú podporu chce, či už konštantnú alebo iba ad hoc. Záleží na nich, ako si to vyrokujú,“ povedal. Koalícia má podľa neho tesnú väčšinu aj bez huliakovcov, organizácia práce parlamentu je však pri väčšine len o jedného poslanca komplikovaná. „Vyžaduje si to väčšiu logistiku. Ale myslím si, že ak Robertovi Ficovi na tom bude záležať, tak to dokáže upratať,“ uzavrel Hrabko.
K oslabeniam novej vládnej koalície v priebehu prvého roka vládnutia treba podľa neho pripočítať aj odchod troch poslancov z klubu Slovenskej národnej strany a jeho formálne udržanie len za cenu prestupu jedného z doterajších členov poslaneckého klubu Smeru-SD. „Ale to je asi všetko,“ konštatoval Hrabko, ktorý aktuálne konflikty považuje za viac - menej obvyklú súčasť politického života.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Prvá polovica politického roka podľa neho prebiehala primárne v znamení volieb, keďže krátko po parlamentných voľbách nasledovali prezidentské a európske. „Je dobré, že sa každé z týchto troch volieb vyznačovali vyššou úrovňou volebnej účasti ako obvykle,“ konštatoval.
Hlavným motorom vyššej účasti bola podľa neho frustrácia voličov z činnosti vlád bývalého volebného obdobia, čo sa prejavilo aj na tom, že sa v dvoch z troch volieb presadili lepšie strany súčasnej vládnej koalície. Pripomenul, že Robert Fico a jeho strana Smer-SD po voľbách v roku 2020 vo voličskej podpore výrazne klesli a späť do hry ich dostali práve chyby vlád bývalého volebného obdobia.
Prvý polrok aktuálnej vlády prebehol aj v znamení prakticky nepretržitých opozičných demonštrácií. Podľa Hrabka boli v niektorých prípadoch oprávnené, najmä ak reagovali na spôsob preberania moci novou vládnou garnitúrou. „Boli to zásadné protesty, akurát, že k ničomu neviedli,“ konštatuje Hrabko. Dodal, že podľa neho nemá veľký zmysel skandovať na námestiach, ako sa predseda vlády bojí opozičných strán, ak je zjavné, že to tak nie je.
Tvrdenia, že vysoká polarizácia voličov prispela k bezprecedentnému pokusu o atentát na premiéra Fica 15. mája v Handlovej, sú podľa Hrabka predčasné. „Túto otázku by som ponechal vyšetrovateľom. Keď sa všetko riadne vyšetrí, potom to môžeme komentovať,“ konštatoval.
Na margo odchodu troch poslancov z klubu SNS Hrabko povedal, že je úlohou koalície dohodnúť sa s nimi na spôsobe spolupráce. „Musí rokovať, ak tú podporu chce, či už konštantnú alebo iba ad hoc. Záleží na nich, ako si to vyrokujú,“ povedal. Koalícia má podľa neho tesnú väčšinu aj bez huliakovcov, organizácia práce parlamentu je však pri väčšine len o jedného poslanca komplikovaná. „Vyžaduje si to väčšiu logistiku. Ale myslím si, že ak Robertovi Ficovi na tom bude záležať, tak to dokáže upratať,“ uzavrel Hrabko.
