Do volieb sa nechodí iba s cieľom vyhrať, povedal v TASR TV riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. decembra (Teraz.sk) – Ak by sa predseda hnutia Slovensko Igor Matovič rozhodol kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách, automaticky by získal prístup do médií a predvolebných debát na najvyššej úrovni. V TASR TV to povedal riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Do volieb sa podľa neho nechodí iba s cieľom vyhrať. Ak by napríklad za KDH kandidovala Miriam Lexmann, mohlo by jej to v júni 2024 pomôcť potiahnuť kandidátku hnutia vo voľbách do Európskeho parlamentu. „Možno tam budeme mať kandidátov, ktorí sa budú potrebovať dostať do pozornosti verejnosti práve pred eurovoľbami,“ poznamenal Hřích.
V prípade Matoviča by podľa neho mala kandidatúra aj rozmer posilnenia politickej sily jeho hnutia. „Matovič je majster v tom, ako získať mediálnu pozornosť. Ak by sa rozhodol, že ide do prezidentských volieb, tak pravdepodobne so zámerom byť súčasťou tej najvyššej hry. Čo by potom zase pomohlo strane,“ odhaduje Hřích.
Vzhľadom na to, že na kandidatúru postačuje 15 poslaneckých podpisov, alebo 15 000 podpisov na občianskej petícii, sa podľa neho ešte môžeme dočkať nových mien kandidátov na post hlavy štátu. Kandidatúru zatiaľ potvrdili dvaja bývalí ministri zahraničných vecí, Ivan Korčok a Ján Kubiš a zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková. V súvislosti s kandidatúrou sa často skloňuje aj meno predsedu Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho, ktorý ju však zatiaľ oficiálne nepotvrdil a rozhodnutie avizuje až v polovici januára.
V porovnaní s minulými voľbami sa podľa Hŕích teraz kampaň rozbieha pomalšie. „Keby do toho nevleteli Vianoce, sú prezidentské voľby už teraz téma číslo jedna. Ale politickí marketéri vedia, že Vianoce preseknú komunikáciu, rozmýšľanie ľudí, náladu. Zrejme preto sa to odsúva až po sviatkoch,“ konštatoval. Aj v prípade Pellegriniho môže byť podľa neho odďaľovanie rozhodnutia motivované snahou o kontinuálny štart kampane.
Predchádzajúce voľby prezidenta boli podľa neho typické menším množstvom kandidátov so skúsenosťami z politiky a atmosférou poznačenou masovými protestami. „Situácia je odlišná temer vo všetkom. Vtedy nebol jeden alebo dvaja silní kandidáti, bolo to oveľa vyrovnanejšie,“ spomína Hřích.
Dodáva, že je otázkou, či bude napokon Ivan Korčok vnímaný primárne ako kandidát opozície a Peter Pellegrini ako kandidát koalície, alebo väčšie množstvo kandidátov takéto vnímanie oslabí. „Vieme, že Peter Pellegrini dlhodobo vedie rebríček dôveryhodnosti politikov na Slovensku, respektíve, strieda sa tam s pani prezidentkou,“ upozornil Hřích.
Otázkou podľa neho bude, či svojho kandidáta postaví Slovenská národná strana, či bude prípadne kandidovať Štefan Harabin a ako by sa postavili k podpore Pellegriniho, ak do druhého volebného kola postúpi on. Pre Ivana Korčoka, ak by postúpil do druhého kola, bude zasa dôležitý postoj ostatných kandidátov blízkych opozícii.
Výhodou Korčoka podľa Hřícha je, že začal s kampaňou ako prvý, v prospech Pellegriniho zasa hovorí jeho vysoká známosť medzi voličmi. Parametre kandidáta mimoriadne skúseného v zahraničnej politike má aj Ján Kubiš, na slovenskej politickej scéne však pôsobil už dávnejšie. „To, s čím sa musí popasovať on, je, aby ho Slováci poznali,“ uzavrel Hřích.
Do volieb sa podľa neho nechodí iba s cieľom vyhrať. Ak by napríklad za KDH kandidovala Miriam Lexmann, mohlo by jej to v júni 2024 pomôcť potiahnuť kandidátku hnutia vo voľbách do Európskeho parlamentu. „Možno tam budeme mať kandidátov, ktorí sa budú potrebovať dostať do pozornosti verejnosti práve pred eurovoľbami,“ poznamenal Hřích.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Václavom Hříchom vo forme PODCASTU nájdete TU.
V prípade Matoviča by podľa neho mala kandidatúra aj rozmer posilnenia politickej sily jeho hnutia. „Matovič je majster v tom, ako získať mediálnu pozornosť. Ak by sa rozhodol, že ide do prezidentských volieb, tak pravdepodobne so zámerom byť súčasťou tej najvyššej hry. Čo by potom zase pomohlo strane,“ odhaduje Hřích.
Vzhľadom na to, že na kandidatúru postačuje 15 poslaneckých podpisov, alebo 15 000 podpisov na občianskej petícii, sa podľa neho ešte môžeme dočkať nových mien kandidátov na post hlavy štátu. Kandidatúru zatiaľ potvrdili dvaja bývalí ministri zahraničných vecí, Ivan Korčok a Ján Kubiš a zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková. V súvislosti s kandidatúrou sa často skloňuje aj meno predsedu Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho, ktorý ju však zatiaľ oficiálne nepotvrdil a rozhodnutie avizuje až v polovici januára.
V porovnaní s minulými voľbami sa podľa Hŕích teraz kampaň rozbieha pomalšie. „Keby do toho nevleteli Vianoce, sú prezidentské voľby už teraz téma číslo jedna. Ale politickí marketéri vedia, že Vianoce preseknú komunikáciu, rozmýšľanie ľudí, náladu. Zrejme preto sa to odsúva až po sviatkoch,“ konštatoval. Aj v prípade Pellegriniho môže byť podľa neho odďaľovanie rozhodnutia motivované snahou o kontinuálny štart kampane.
Predchádzajúce voľby prezidenta boli podľa neho typické menším množstvom kandidátov so skúsenosťami z politiky a atmosférou poznačenou masovými protestami. „Situácia je odlišná temer vo všetkom. Vtedy nebol jeden alebo dvaja silní kandidáti, bolo to oveľa vyrovnanejšie,“ spomína Hřích.
Dodáva, že je otázkou, či bude napokon Ivan Korčok vnímaný primárne ako kandidát opozície a Peter Pellegrini ako kandidát koalície, alebo väčšie množstvo kandidátov takéto vnímanie oslabí. „Vieme, že Peter Pellegrini dlhodobo vedie rebríček dôveryhodnosti politikov na Slovensku, respektíve, strieda sa tam s pani prezidentkou,“ upozornil Hřích.
Otázkou podľa neho bude, či svojho kandidáta postaví Slovenská národná strana, či bude prípadne kandidovať Štefan Harabin a ako by sa postavili k podpore Pellegriniho, ak do druhého volebného kola postúpi on. Pre Ivana Korčoka, ak by postúpil do druhého kola, bude zasa dôležitý postoj ostatných kandidátov blízkych opozícii.
Výhodou Korčoka podľa Hřícha je, že začal s kampaňou ako prvý, v prospech Pellegriniho zasa hovorí jeho vysoká známosť medzi voličmi. Parametre kandidáta mimoriadne skúseného v zahraničnej politike má aj Ján Kubiš, na slovenskej politickej scéne však pôsobil už dávnejšie. „To, s čím sa musí popasovať on, je, aby ho Slováci poznali,“ uzavrel Hřích.