Voľba prezidenta ponúka drámu. Potvrdila sa prognóza, že Miloš Zeman je favoritom prvého kola. V druhom to neplatí. Otázka znie, či je o víťazstve jeho vyzývateľa Drahoša rozhodnuté už teraz (ak sa pripočítajú k jeho výsledku percentá ďalších Zemanových súperov, potom nie je čo riešiť) alebo či sa o víťazovi rozhodne v nasledujúcich dvoch týždňov vo volebnom boji.

V porovnaní s prvou priamou voľbou prezidenta pred piatimi rokmi má Zeman iného súpera a volí sa v inej atmosfére. Zeman minule profitoval z toho, že značná časť verejnosti bola alergická na Karla Schwarzenbergera.

Tentoraz Jiří Drahoš profituje z toho, že značná časť verejnosti je alergická na Miloša Zemana.
Pokiaľ ide o atmosféru, voľby budú ovplyvnené témami migrácie, obáv z islamu, vzťahom k Bruselu. Veľmi zjednodušene povedané, v druhom kole pôjde o to, či medzi voličmi preváži znechutenie Zemanom alebo strach z toho, že krajinu zaplavia Bruselom vnútení imigranti. Buď preváži názor, že prezident nemá vyčnievať a má sa držať pri stene alebo naopak, názor, že ho má byť počuť a má vedieť udrieť do stola.

Budúce dva týždne ukážu, v akej je Miloš Zeman kondícii, či sa mu podarí presvedčiť voličov, že má čo ponúknuť a že je stále na úžitok. Predovšetkým sa ale uvidí, aká silná je v spoločnosti túžba po zmene, teda či verejnosť neomrzeli silní prezidenti. Silným kandidátom je Jiří Drahoš preto, že vzbudzuje nádej, že by mohol byť slabým prezidentom: korektným, zdvorilým, slušným, nenápadným. Prezidentom, na ktorom nie je čo kritizovať.

Pokiaľ ide o rozdelenie spoločnosti, voľbou prezidenta sa neskončí. Ak však vyhrá Jiří Drahoš, bude to rozdelenie menej viditeľné, lebo stúpencov Miloša Zemana je menej počuť ako jeho odporcov a Jiří Drahoš je typom rozvážneho, opatrného „slušňáka“, ktorý nevzbudzuje emócie, tobôž averziu.

To najdôležitejšie na súčasnej voľbe prezidenta ale je, že sa nemôže skončiť zle, lebo prezidenta si volíme my, občania, osobne.