Portál Teraz.sk prináša exkluzívny rozhovor Pavla Demeša s fyzikom Martinom Pleschom o výchove novej generácie slovenských vedcov a Medzinárodnom turnaji mladých fyzikov, v ktorom slovenský tím obsadil solídne piate miesto.
Martin Plesch vyštudoval fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave, ale už popri štúdiu učil informatiku na Gymnáziu Jura Hronca a viedol krúžky pre talentovaných študentov vo fyzike. Organizoval tiež Fyzikálny korešpondenčný seminár a viedol družstvo Turnaja mladých fyzikov.
Posledných viac ako 20 rokov sa primárne venuje vedeckej práci na Fyzikálnom ústave SAV, absolvoval viacero vedeckých pobytov okrem iného na Univerzite v Oxforde a získal aj prestížne Európske štipendium Marie Curie. V súčasnosti v pozícii profesora garantuje učiteľstvo fyziky na Univerzite Mateja Bela.
Od strednej školy ho fascinuje súťaž Turnaj mladých fyzikov, kde prešiel všetkými pozíciami od účastníka, vedúceho školského družstva, viedol slovenskú reprezentáciu aj TMF na Slovensku a od roku 2015 je prezidentom medzinárodnej organizácie IYPT združujúcej viac ako 40 krajín. Je zároveň vedúcim poroty Ceny Dionýza Ilkoviča, ktorá oceňuje pedagógov, ktorí neváhajú investovať svoj voľný čas pri práci s talentovanou mládežou so záujmom o prírodné vedy.
V ostatných týždňoch sa rozprúdila pomerne živá debata o výuke prírodovedných predmetov, najmä matematiky, na stredných školách. Prekvapil vás záujem o túto problematiku? -Áno, milo ma to prekvapilo. Matematika, resp. logika, schopnosť argumentovať a argumenty aj prijímať by nesporne mala patriť k všeobecnému vzdelaniu. Ak sa zhodneme na tom, že maturita je skúška zo všeobecného vzdelania, okrem rodného a cudzieho jazyka predsa študent musí ukázať aj schopnosť logicky myslieť a základnú orientáciu v prírodných vedách. Súčasným nastavením totiž naše školstvo produkuje generáciu absolventov, ktorí majú nielen ťažký vstup na trh práce, ale hlavne ľudí, ktorí sú ľahkým terčom dezinformačných kampaní.
Myslím si, že možným kompromisom by mohlo byť postupné zvyšovanie podielu maturantov z matematiky alebo prírodovedných predmetov. Triedy, ktoré by maturovali len v spoločenských vedách by sa tak stali výberovými a určenými len pre tých, ktorí sú špičkou v inej, napríklad spoločenskovednej alebo umeleckej oblasti.-
V lete prebieha viacero sústredení a súťaží talentovaných mladých ľudí. Priblížte niektoré. -Leto je čas, kedy tí najlepší z najlepších súťažia na medzinárodných podujatiach. Naši študenti súťažia v predmetových olympiádach a iných súťažiach, kde dokážu dosahovať prekvapivo (s ohľadom na veľkosť Slovenska a stav nášho školstva) dobré výsledky.
Okrem toho je leto obdobím, keď prebiehajú tábory a sústredenia korešpondenčných seminárov. Tieto súťaže organizujú zväčša vysokoškolskí študenti, pričom počas školského roka žiaci riešia série úloh z matematiky, fyziky, chémie či programovania a tí najlepší sa stretávajú na týždňovom sústredení alebo tábore. Sám som tieto súťaže (v časoch, kedy ešte boli naozaj korešpondenčné a riešenia sme písali rukou na papier) s nadšením na základnej a strednej škole riešil, na univerzite potom organizoval a dnes sa im venujú moje deti. Myslím si, že sa jedná o úžasnú a často aj nedocenenú aktivitu, ktorá zabezpečuje nie len odborný rast žiakov a študentov, ale aj priateľstvá na celý život.-
S tímom mladých talentov na fyziku ste v lete boli na medzinárodnej súťaži. Kto sa jej za Slovensko zúčastnil a ako sme v náročnej konkurencii obstáli? -Medzinárodný turnaj mladých fyzikov tento rok prebehol v Budapešti od 10. do 19. júla za účasti 38 krajín. Každý tím má 5 študentov, teda dokopy sa súťaže zúčastnilo 190 študentov, k tomu vedúci, porotcovia, lokálni organizátori, spolu viac ako 500 ľudí. Po dlhom trápení s pandémiou sme sa ako súťaž vrátili k rastu v počte krajín a mali sme zastúpenie všetkých svetadielov, vrátane USA a Číny. Od roku 2022 na súťaži chýba jej zakladajúca krajina Rusko a Bielorusko z dôvodu prebiehajúcej agresie na Ukrajine.
Slovensko obstálo vynikajúco, keď skončilo na piatom mieste. V našom tíme boli: Lujza Lea Lavriková (kapitánka), Gymnázium Pavla Horova Michalovce, Anna Oleárová, Gymnázum Vazovova, Bratislava, Katarína Gersová, Jakub Nemček, Ľubomír Polonec z Gymnázia Jura Hronca, Bratislava. Vedúcimi boli Jakub Buzalka, Gymnázium Považská Bystrica a Maroš Mešter, ČVUT Praha.
Nadviazali sme tak na výsledky z rokov 2021 a 2023, keď sme (pri nižšom počte účastníkov) skončili v prvej trojke. Na prvom mieste sa tradične umiestnil Singapur, poraziť túto krajinu je prakticky nemožné. Obrovský úspech zaznamenala Ukrajina, ktorá skončila druhá – reprezentoval ju pritom tím utečencov žijúcich na rôznych miestach v Európe, čo im vážnym spôsobom komplikovalo prípravu. Poľsko je tradične na súťaži úspešné, čerpá z obrovskej základne a dlhej histórie súťaže a dostalo sa do finále zo šiesteho miesta na tzv. divokú kartu. Nasledoval Tajvan a Nemecko, ktoré nás predbehlo o desatinu bodu (pri celkovom skóre viac ako 200 bodov).-
Členovia slovenského tímu na Turnaji mladých fyzikov v Budapešti, 19. júl 2024. Foto: Archív M. Plescha Ktoré krajiny by nám mohli slúžiť ako príklad v starostlivosti o talenty v matematike, fyzike, informatike a ďalších prírodovedných predmetov a prečo sa oplatí investovať do tejto oblasti nielen finančné zdroje, ale urobiť z toho prioritnú celoslovenskú tému? -Z globálneho hľadiska rozhodne Singapur. Nie je náhoda, že prakticky každý rok, keď sa súťaže zúčastní, ju aj vyhrá. Dôvodom je kombinácia vysokej motivácie študentov, pre ktorých úspech znamená vstupenku na špičkové školy, spolu s dokonale zabezpečenou prípravou. To si samozrejme vyžaduje finančné a personálne kapacity, o ktorých sa nám na Slovensku môže len snívať.
V rámci Európy hrá prím Nemecko, kde síce nie sú študenti až natoľko motivovaní, ale sú dokonale materiálne zabezpečení a o ich podporu sa starajú vedecké organizácie, ktoré dokážu zabezpečiť aj dostatok kvalitných odborníkov.
Starostlivosť o talenty by mala byť prioritou každej spoločnosti. Tak, ako sa staráme o tých najslabších, aby sa nedostávali na okraj spoločnosti, tak by sme sa mali starať o tých, ktorí majú kapacitu byť našimi lídrami v budúcnosti. Ak sa budeme snažiť len o to, aby nikto nebol slabý, výsledkom bude, že sa všetci ocitneme v šedi priemernosti. Nebude mať kto vymyslieť inovatívne lieky, materiály či počítačové programy. Výsledkom nebude len to, že ako spoločnosť budeme stagnovať, ale iné spoločnosti (napríklad z Ázie) nás nekompromisne predbehnú a ocitneme sa v rovnakej pozícii voči nim, ako boli oni voči Európe pred 50 rokmi.-
