Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hokejisti Slovana Bratislava opäť tvrdo bojujú o postup do play-off KHL. Obranca Ivan Švarný bol pred pár dňami hosťom v štúdiu Tablet TV, a tak sme s ním čiastočne nazreli do kabíny belasých.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 14. január (Teraz.sk) – Hoci hokejistom bratislavského Slovana nevychádza aktuálna sezóna KHL ani zďaleka podľa predstáv, pár kôl pred koncom základnej časti ešte stále živia šancu na postup do play-off. Jedným z defenzívnych pilierov belasých je aj v tomto ročníku dlhoročný slovenský reprezentant Ivan Švarný, s ktorým sme sa v televíznom štúdiu Tablet TV porozprávali nielen o nadnárodnej súťaži, v ktorej Slovan účinkuje už piatu sezónu, ale aj o jeho spoluhráčovi, nevyspytateľnom brankárovi Barry Brustovi, pôsobení v národnom tíme, hokejovom dozrievaní v českom Litvínove, či góle, ktorým pred rokmi v Bratislave vyplašil hviezdy New Yorku Rangers na čele s kanonierom Mariánom Gáboríkom.
Zverenci českého kormidelníka Miloša Říhu strácali po stredajšom víťazstve 3:2 po predĺžení nad Jekaterinburgom na poslednú postupovú priečku deväť bodov a dvanásť zápasov pred koncom základnej časti mohli tak stále reálne pomýšľať na účasť v bojoch o Gagarinov pohár. „Na ôsme postupové miesto nám pred pár týždňami chýbalo už aj 14 bodov, no po Novom roku sa vďaka dobrým výkonom i výsledkom nálada v kabíne zlepšila. Na druhej strane sme si veľmi dobre vedomí, že nás nečaká nič jednoduché, ale všetci do jedného sme pre postup do play-off odhodlaní urobiť maximum. Verím, že sa nám to podarí,“ hovoril ešte pred piatkovým duelom s Astanou, ktorý belasí taktiež víťazne zvládli, Ivan Švarný.
Pozrite si celú televíznu debatu s Ivanom Švarným:
Belasí sú stále v hre o play-off aj vďaka fantastickému domácemu publiku. Atmosféru, ktorú dokáže vytvoriť, opísal v roku 2013 legendárny Miroslav Šatan nasledovne: „Je výnimočná. Málokto si to uvedomuje, ale momentálne má Bratislava najlepšie hokejové publikum na svete. Jediné, čo by sa k tomu mohlo priblížiť, je Montreal. Hovorím to ako štatista, ktorý prešiel celý hokejový svet.“ A čo na to hovorí Ivan Švarný? „Atmosféra na našom zimáku je široko-ďaleko známa, ľudia v klube okolo toho pracujú, vymýšľajú pre našich fanúšikov rôzne podporné a zaujímavé projekty. My hráči potom na ľade cítime, že ľudia na tribúnach sú s nami a sme im veľmi vďační, že nás povzbudzujú aj vo chvíľach, keď sa nám až tak darí. To isté platí aj o Nitre, kde som s hokejom začínal. Preto si myslím, že práve tieto dve mestá majú najlepších hokejových priaznivcov.“
Do dnešného dňa odohral Švarný v drese slovenskej reprezentácie 104 zápasov, za čo mu v historických tabuľkách patrí zatiaľ 25. priečka. No napríklad na desiateho Branka Radivojeviča stráca len dvadsať duelov. Ak zoberieme do úvahy jeho vek, zdravotný stav a formu z uplynulých rokov, je reálne, že v dohľadnom čase by sa mohol prepracovať dosť vysoko a tým pádom by bol v kronike slovenského hokeja zapísaný veľkými písmenami. Navyše, neraz nosil na hrudi aj kapitánske céčko, vďaka čomu sa zaradil medzi také hokejové veličiny ako sú Miroslav Šatan, Zdeno Chára, Oto Haščák či Zdeno Cíger. „Reprezentáciu nikdy neodmietnem, pokiaľ ma tréneri nominujú a zdravotný stav mi to dovolí, vždy ochotne a rád prídem. K reprezentácii som vždy mal a mám kladný vzťah. Neplánujem na to nič meniť. Aj vďaka tomu som v národnom tíme zažil skoro všetkých trénerov, od pána Šuplera, cez Jána Filca, Kanaďana Hanlona, českého kormidelníka Vladimíra Vůjteka až doteraz. Za tých desať rokov bolo tých koučov i hráčov naozaj dosť. To, že som bol v niektorých stretnutiach aj kapitán, bola pre mňa vždy obrovská pocta, no zároveň i veľká zodpovednosť. Jedným dychom musím zároveň dodať, že to nie je vôbec jednoduchá úloha,“ pokračoval Švarný.
Napriek tomu, 32-ročný obranca nikdy nepôsobil v zámorskej NHL, predsa len tímu z najkvalitnejšej hokejovej súťaže na svete gól strelil. Stalo sa tak 2. októbra 2011 na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, kde mužstvo jazdcov okolo jeho vtedajšieho kanoniera Mariána Gáboríka odohralo jeden z prípravných duelov na nadchádzajúcu sezónu. Ako si na tento hviezdny moment nitriansky rodák spomína? „Zahrať si zápas proti mužstvu z NHL a ešte mu dať aj gól, bol krásny zážitok. Spomínam si, že pred mojim presným zásahom som si vymenil puk s Mirom Šatanom, vystrelil som od modrej a Lundqvistovi to prešlo popod lapačkou. Vďaka tomu sme vyhrávali 1:0, no napokon sme prehrali 1:4, ale aj tak veľmi rád na ten zápas spomínam. Samozrejme, že puk, ktorým som skóroval, mám doteraz odložený,“ dodal s úsmevom Ivan Švarný.
Zverenci českého kormidelníka Miloša Říhu strácali po stredajšom víťazstve 3:2 po predĺžení nad Jekaterinburgom na poslednú postupovú priečku deväť bodov a dvanásť zápasov pred koncom základnej časti mohli tak stále reálne pomýšľať na účasť v bojoch o Gagarinov pohár. „Na ôsme postupové miesto nám pred pár týždňami chýbalo už aj 14 bodov, no po Novom roku sa vďaka dobrým výkonom i výsledkom nálada v kabíne zlepšila. Na druhej strane sme si veľmi dobre vedomí, že nás nečaká nič jednoduché, ale všetci do jedného sme pre postup do play-off odhodlaní urobiť maximum. Verím, že sa nám to podarí,“ hovoril ešte pred piatkovým duelom s Astanou, ktorý belasí taktiež víťazne zvládli, Ivan Švarný.
Pozrite si celú televíznu debatu s Ivanom Švarným:
Belasí sú stále v hre o play-off aj vďaka fantastickému domácemu publiku. Atmosféru, ktorú dokáže vytvoriť, opísal v roku 2013 legendárny Miroslav Šatan nasledovne: „Je výnimočná. Málokto si to uvedomuje, ale momentálne má Bratislava najlepšie hokejové publikum na svete. Jediné, čo by sa k tomu mohlo priblížiť, je Montreal. Hovorím to ako štatista, ktorý prešiel celý hokejový svet.“ A čo na to hovorí Ivan Švarný? „Atmosféra na našom zimáku je široko-ďaleko známa, ľudia v klube okolo toho pracujú, vymýšľajú pre našich fanúšikov rôzne podporné a zaujímavé projekty. My hráči potom na ľade cítime, že ľudia na tribúnach sú s nami a sme im veľmi vďační, že nás povzbudzujú aj vo chvíľach, keď sa nám až tak darí. To isté platí aj o Nitre, kde som s hokejom začínal. Preto si myslím, že práve tieto dve mestá majú najlepších hokejových priaznivcov.“
Pamätný gól New Yorku Rangers
Do dnešného dňa odohral Švarný v drese slovenskej reprezentácie 104 zápasov, za čo mu v historických tabuľkách patrí zatiaľ 25. priečka. No napríklad na desiateho Branka Radivojeviča stráca len dvadsať duelov. Ak zoberieme do úvahy jeho vek, zdravotný stav a formu z uplynulých rokov, je reálne, že v dohľadnom čase by sa mohol prepracovať dosť vysoko a tým pádom by bol v kronike slovenského hokeja zapísaný veľkými písmenami. Navyše, neraz nosil na hrudi aj kapitánske céčko, vďaka čomu sa zaradil medzi také hokejové veličiny ako sú Miroslav Šatan, Zdeno Chára, Oto Haščák či Zdeno Cíger. „Reprezentáciu nikdy neodmietnem, pokiaľ ma tréneri nominujú a zdravotný stav mi to dovolí, vždy ochotne a rád prídem. K reprezentácii som vždy mal a mám kladný vzťah. Neplánujem na to nič meniť. Aj vďaka tomu som v národnom tíme zažil skoro všetkých trénerov, od pána Šuplera, cez Jána Filca, Kanaďana Hanlona, českého kormidelníka Vladimíra Vůjteka až doteraz. Za tých desať rokov bolo tých koučov i hráčov naozaj dosť. To, že som bol v niektorých stretnutiach aj kapitán, bola pre mňa vždy obrovská pocta, no zároveň i veľká zodpovednosť. Jedným dychom musím zároveň dodať, že to nie je vôbec jednoduchá úloha,“ pokračoval Švarný.
Napriek tomu, 32-ročný obranca nikdy nepôsobil v zámorskej NHL, predsa len tímu z najkvalitnejšej hokejovej súťaže na svete gól strelil. Stalo sa tak 2. októbra 2011 na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, kde mužstvo jazdcov okolo jeho vtedajšieho kanoniera Mariána Gáboríka odohralo jeden z prípravných duelov na nadchádzajúcu sezónu. Ako si na tento hviezdny moment nitriansky rodák spomína? „Zahrať si zápas proti mužstvu z NHL a ešte mu dať aj gól, bol krásny zážitok. Spomínam si, že pred mojim presným zásahom som si vymenil puk s Mirom Šatanom, vystrelil som od modrej a Lundqvistovi to prešlo popod lapačkou. Vďaka tomu sme vyhrávali 1:0, no napokon sme prehrali 1:4, ale aj tak veľmi rád na ten zápas spomínam. Samozrejme, že puk, ktorým som skóroval, mám doteraz odložený,“ dodal s úsmevom Ivan Švarný.
