Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET Tu a teraz bol Ivan Vejvoda, výskumný pracovník Inštitútu humanitných vied vo Viedni.
Autor Tablet.TV
Bratislava 31. marca (TABLET.TV) – Európska únia po dlhom období nezáujmu o balkánske krajiny zmenila svoj postoj. Svedčia o tom aj kroky, ktoré podnikla voči šiestim krajinám Balkánu, ašpirantom na vstup do európskeho spoločenstva. V štúdiu TABLET.TV to povedal Ivan Vejvoda, pracovník Inštitútu humanitných vied vo Viedni.
"Nepochybne je tento prejav záujmu dôležitý, pretože od samitu v Solúne v roku 2003, teda pred 15 rokmi, keď EÚ otvorila dvere krajinám tzv. západného Balkánu, je toto opäť záväzok a stratégia Európskej komisie, v ktorom sa hovorí, že krajiny ako Srbsko, Čierna Hora by mohli v roku 2025 vstúpiť do EÚ, avšak, len ak splnia prístupové kodanské kritériá, ktoré sa týkajú rozvinutosti demokracie a právneho štátu," objasnil Vejvoda.
Zároveň dodal, že ak sa Európska únia nedokáže rozšíriť o týchto šesť balkánskych krajín, ktoré majú spolu približne osemnásť miliónov obyvateľov a geograficky sú v jadre kontinentu, znamenalo by to jej zlyhávanie.
Pokračoval, že pokiaľ ide o krajiny Balkánu, ktoré sa na vstup do EÚ pripravujú, pripravenosť jednotlivých krajín je odlišná. "Spomedzi ašpirantských krajín sú na chvoste pripravenosti Bosna spolu s Kosovom. Naopak, na najlepšej ceste sú v súčasnosti Srbsko a Čierna Hora," menoval Vejvoda.
V súvislosti s rozšírením európskeho spoločenstva sa uvádza rok 2025. Podľa Vejvodu, ako experta na dianie v juhovýchodnej Európe, možno tento termín považovať iba za orientačný. Niektoré krajiny sa môžu stať právoplatným členom EÚ aj skôr. V tejto súvislosti citoval aj Jeana-Clauda Junckera, ktorý rok 2025 považuje za indikatívny. "Ak nejaká krajina splní prístupové podmienky rýchlejšie, môže ostatné krajiny predbehnúť a do EÚ vstúpi aj skôr," dodal.
Hlavné problémy pri prístupových rokovaniach by mohli byť korupcia a nefunkčnosť právneho štátu. "Hoci EÚ má záujem o stabilitu a chce tieto krajiny z bezpečnostných aj hospodárskych dôvodov prijať, nebude to možné, ak nesplnia kritériá v týchto dôležitých otázkach," vysvetlil Vejvoda. Na záver pripomenul, že krajiny majú aj v súčasnosti medzi sebou zatiaľ nevyriešené spory. Ako príklad uviedol spor Belehradu s Prištinou alebo spor o názov krajiny medzi Macedónskom a Gréckom.
Pozrite si reláciu SVET Tu a teraz s Pavlom Demešom a jeho hosťom.
"Nepochybne je tento prejav záujmu dôležitý, pretože od samitu v Solúne v roku 2003, teda pred 15 rokmi, keď EÚ otvorila dvere krajinám tzv. západného Balkánu, je toto opäť záväzok a stratégia Európskej komisie, v ktorom sa hovorí, že krajiny ako Srbsko, Čierna Hora by mohli v roku 2025 vstúpiť do EÚ, avšak, len ak splnia prístupové kodanské kritériá, ktoré sa týkajú rozvinutosti demokracie a právneho štátu," objasnil Vejvoda.
Zároveň dodal, že ak sa Európska únia nedokáže rozšíriť o týchto šesť balkánskych krajín, ktoré majú spolu približne osemnásť miliónov obyvateľov a geograficky sú v jadre kontinentu, znamenalo by to jej zlyhávanie.
Pokračoval, že pokiaľ ide o krajiny Balkánu, ktoré sa na vstup do EÚ pripravujú, pripravenosť jednotlivých krajín je odlišná. "Spomedzi ašpirantských krajín sú na chvoste pripravenosti Bosna spolu s Kosovom. Naopak, na najlepšej ceste sú v súčasnosti Srbsko a Čierna Hora," menoval Vejvoda.
V súvislosti s rozšírením európskeho spoločenstva sa uvádza rok 2025. Podľa Vejvodu, ako experta na dianie v juhovýchodnej Európe, možno tento termín považovať iba za orientačný. Niektoré krajiny sa môžu stať právoplatným členom EÚ aj skôr. V tejto súvislosti citoval aj Jeana-Clauda Junckera, ktorý rok 2025 považuje za indikatívny. "Ak nejaká krajina splní prístupové podmienky rýchlejšie, môže ostatné krajiny predbehnúť a do EÚ vstúpi aj skôr," dodal.
Hlavné problémy pri prístupových rokovaniach by mohli byť korupcia a nefunkčnosť právneho štátu. "Hoci EÚ má záujem o stabilitu a chce tieto krajiny z bezpečnostných aj hospodárskych dôvodov prijať, nebude to možné, ak nesplnia kritériá v týchto dôležitých otázkach," vysvetlil Vejvoda. Na záver pripomenul, že krajiny majú aj v súčasnosti medzi sebou zatiaľ nevyriešené spory. Ako príklad uviedol spor Belehradu s Prištinou alebo spor o názov krajiny medzi Macedónskom a Gréckom.
Pozrite si reláciu SVET Tu a teraz s Pavlom Demešom a jeho hosťom.
