Bratislava 26. februára (TASR) – Prezident je reprezentant štátu a preto jeho správanie, reakcie a postoj výrazne ovplyvňujú to, či má štát dôveru verejnosti, alebo, naopak, sa táto dôvera stráca. Pre TASR to zdôraznil Ivan Zuzula - občiansky kandidát na prezidenta SR, ktorý sa o post hlavy štátu uchádza s podporou Slovenskej konzervatívnej strany. V tejto súvislosti ozrejmuje nielen svoje programové priority, ale aj to, prečo by sa mal prezident usilovať výraznejšie vniesť do spoločenského diskurzu tradičné hodnotové témy.

-Do boja o Prezidentský palác ste sa prihlásili ako posledný. Veríte v naplnenie biblického "poslední budú prví"-

Urobím všetko preto, aby sa to naplnilo. O post prezidenta sa uchádzam preto, aby som prispel k prosperite Slovenska, presnejšie povedané, k prosperujúcej krajine, kde sa darí slušným, pracovitým ľuďom, nie vagabundom a zlodejom. Samozrejme, ak hovorím o prosperite, nemyslím krátky interval, kopírujúci jedno funkčné obdobie prezidenta, ale dlhodobý trend, umožňujúci, aby Slovensko prosperovalo i o 20 - 30 rokov. Práve s touto perspektívou súvisia i moje prioritné tézy – podpora slušných, fungujúcich rodín, a zameranie sa na adaptačné opatrenia súvisiace s klimatickými zmenami. Nejde teda o malé zmeny, je to ambícia Slovensko dôkladne prebudovať.

-Označujete sa za kandidáta, ktorý by mal osloviť konzervatívnych voličov. Máte pocit, že prezidentský úrad a spôsob jeho vykonávania doteraz nereprezentoval, resp. nechránil tradičné hodnoty spoločnosti?-

Ak sa pozriete na predchádzajúce verejné prezentácie súčasného prezidenta Andreja Kisku, je jasné, že pomerne málo priestoru venoval téme, ktorú ja považujem za kľúčovú – téme rodiny. Spojenie "rodina ako základ štátu" rozhodne nie je frázou, je to zásadná vec, ktorej sa chcem prioritne venovať. Samozrejme, uvedomujem si, že podpora rodiny nezávisí len od postoja prezidenta, no odo mňa možno v každom prípade očakávať iniciatívu a podporu procesov, ktoré k podpore tradičnej, funkčnej rodiny vedú. Som presvedčený, že je to otázka nielen budúcej prosperity Slovenska, ale aj toho, či tu Slovensko a Slováci budú i naďalej.

-Spomenuli ste prosperitu, podporu rodiny. Prostredníctvom ktorej prezidentskej kompetencie možno tieto snahy najviac podporovať, respektíve chrániť?-

Myslím si, že v tejto súvislosti možno poukázať na právomoc prezidenta vetovať zákony. Tie by sa mali prijímať s ohľadom na prosperitu Slovenska a záujmy jeho občanov, nie v prospech politických strán či finančných skupín. V prípadoch, ak niečo také hrozí, musí prezident právo veta použiť. Ja by som bol pripravený využiť túto možnosť vtedy, ak by zákony zavádzali nové, respektíve ďalšie daňové povinnosti pre občanov, živnostníkov, podnikateľov. Určite by som takisto nepodpísal zákon povoľujúci manželstvá osôb rovnakého pohlavia ani adopciu detí takýmito pármi.

-Ak by prišiel na podpis zákon o registrovaných partnerstvách, boli by ste už prístupnejší podporiť ho?-

Nie, pretože už len samotný názov vnáša do nášho právneho poriadku viacero možných interpretácií, s ktorými ja nie som stotožnený.

-Sú kompetencie prezidenta dostatočné alebo by ich mal mať viac?-

Myslím si, že kompetencie hlavy štátu sú dostatočné. Svoju pozornosť by som skôr zameral na úsilie ovplyvniť to, akým spôsobom sa kreuje parlament. Zasadzoval by som sa za zrušenie mečiarovskej anomálie, ktorá zo Slovenska urobila jeden volebný obvod. Výsledkom toho je, že ani jeden z nás nemá svojho poslanca a ani nikoho za takého nepovažuje.

-Takže by ste sa prihovárali...-

Za rozdelenie Slovenska na osem volebných obvodov, čo by umožnilo dať príležitosť oveľa širšej množine ľudí, ako je teraz. Napokon, vo voľbách do VÚC v roku 2017 práve väčšinové voľby v ôsmich krajoch dokázali poraziť extrémistov. Naopak, pomerný systém a jeden volebný obvod nahráva predovšetkým neštandardným politickým zoskupeniam s disciplinovaným elektorátom.

-V prípade prezidentských právomocí sa hovorí aj o spôsobe zastupovania krajiny a angažovania sa v otázkach zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Ako by ste vnímali svoju úlohu v tejto oblasti?-

Svoje miesto by som videl v ekonomickej, kultúrnej a vedeckej zahraničnej politike. Úlohou prezidenta je otvárať dvere našim ľuďom. Súčasťou mojich delegácií by preto, prirodzene, boli podnikatelia i vedci. Prioritne by som sa zameral na rozširovanie ekonomických kontaktov v Európe, ale i v USA a Číne.

-Aký budete mať postoj pri presadzovaní zahraničnopolitickej orientácie SR? Budete dôrazne presadzovať jednoznačné proeurópske smerovanie a inklináciu k západným demokraciám, alebo by ste sa lepšie cítili ako prezident, zastupujúci krajinu, ktorá chce byť mostom medzi východom a západom?-

Slovensko jednoznačne potrebuje byť súčasťou Európskej únie (EÚ) aj NATO. S ohľadom na polohu Slovenska v strede Európy si pre nás ani neviem predstaviť iné bezpečnostné a ekonomické garancie. Zároveň však dodávam, že Európska únia sa musí vrátiť do reality, k svojim koreňom. Musíme opustiť nezmyselné úvahy o výbere pohlavia, o tom, že neexistuje mama a otec, ale rodič jeden a rodič dva - to všetko sú hodvábne starosti, kvôli ktorým tie naozaj dôležité problémy prehliadame. EÚ by mala byť priestorom na hľadanie východísk z problémov, ktoré sa naozaj týkajú všetkých. Takým je aj globálna zmena klímy a hľadanie adekvátnej odpovede na ňu. EÚ ako celok má celkom iste dostatočný ekonomický potenciál, ako sa s týmto problémom vyrovnať.

-Vyštudovali ste prírodné vedy, na akademickej pôde i v rámci pracovnej kariéry ste sa venovali environmentálnym témam. Už ste spomenuli, že jednou z prioritných tém, ktorým sa chcete venovať, sú klimatické zmeny a adaptačné opatrenia na zníženie negatívneho dosahu zmeny klímy. Akým spôsobom chcete byť v tomto prípade aktívny?-

Určite dozrel čas na to, aby sme zmenili svoj predstavy o ekonomickej prosperite, založenej na neobmedzenom čerpaní zdrojov a ignorovaní takých javov, ako klimatické zmeny či zapratávanie planéty odpadom. Už dnes aj u nás na Slovensku vidíme dôsledky klimatických zmien - vysychajú pramene, máme problém s nedostatkom vody, nevšímame si problém s hydromelioráciami, bez ktorých v blízkej budúcnosti nedopestujeme obilie. Je tu veľa otázok a problémov, ktorým sa je potrebné venovať s oveľa väčšou pozornosťou, ako to bolo doteraz. A práve pri nastoľovaní takýchto kľúčových tém vidím úlohu hlavných predstaviteľov krajín, malých i veľkých. Ako hlava štátu by som v tomto videl veľké poslanie – hľadať riešenia a rokovať, respektíve dohadovať možné alternatívy.

-Hlavnou témou tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere-SD je navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal menovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy?-

Súčasná situácia je jasná ilustrácia toho, ako niektorí poslanci nadradili svoje záujmy a lojalitu voči svojmu šéfovi nad záujmy štátu a občanov, je to ich jasné zlyhanie. Bolo povinnosťou predložiť prezidentovi kandidátov, z ktorých by mohol vybrať nových ústavných sudcov. Stav, do ktorého sa ústavný súd dostal po dvoch neúspešných, respektíve zo strany časti poslancov sabotovaných voľbách, ohrozuje právnu istotu v celom štáte, dotýka sa každého z nás.

-Mal by nových sudcov menovať ešte Andrej Kiska?-

Áno. Akékoľvek spochybňovanie tejto jeho kompetencie, vyplývajúce z diskusie o jeho prípadnej politickej orientácii, považujem za nemiestne. Do 15. júna bude hlavou štátu s príslušnými kompetenciami. Takto k tomu treba pristupovať.

- Ako si predstavujete kontakt s občanmi tak, aby mali pocit, že prezident je osoba, ktorá je im nablízku, zaujíma sa a ochraňuje ich záujmy?-

Predovšetkým chcem byť prezidentom, ktorý bude k dispozícii sedem dní v týždni. Samozrejme, je potrebné rešpektovať bezpečnostné opatrenia a dodržiavať protokol. Ale ničím výnimočným nebudú výjazdy do regiónov, osobný kontakt, samozrejmosťou budú dni otvorených dverí a prijímanie exkurzií v Prezidentskom paláci, najmä pre mladých ľudí, aby nachádzali inšpiráciu pracovať pre spoločnosť a prebrať neskôr budúcnosť národa do vlastných rúk.

-Vyrušujú vás doterajšie výsledky prieskumov? S akým výsledkom budete spokojný?-

Pozrite sa, do zápasu o prezidentský úrad som išiel s tým, že sa chcem dostať minimálne do druhého kola, a to bola aj mienka ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu za moju kandidatúru. S takouto dôverou ľudí hazardovať nemienim, boj o prezidentský úrad chápem ako boj o prvé miesto.

-Takže sa za žiadny okolností nevzdáte kandidatúry? Ani ako gesto podpory voči inému kandidátovi, s ktorým je možné nájsť hodnotový prienik?-

Dostal som dôveru ľudí, ktorí podporili moju kandidatúru. S touto dôverou hazardovať naozaj nechcem.

-Predstavme si, že to vyjde a stanete sa v poradí piatym prezidentom v novodobej histórii SR. Ako by ste sa chceli zapísať do pamäte Slovákov, ako by vás neskôr mali ako prezidenta hodnotiť?-

Bol by som rád, ak by si zapamätali tri veci - že počas obdobia môjho úradu sa dal priestor vhodným a účinným adaptačným opatreniam, znižujúcim negatívny dosah klimatických zmien, že to bolo päťročné obdobie naozajstnej podpory rodiny a že v tomto období mali navrch slušní ľudia.

Profil kandidáta Ivana Zuzulu

V posledný možný deň, 31. januára 2019, sa do boja o Prezidentský palác prihlásil kandidát, meteorológ, klimatológ, environmentálny vedec, vysokoškolský pedagóg a politik Ivan Zuzula. Kandiduje ako občiansky kandidát s podporou Slovenskej konzervatívnej strany. "Odovzdali sme 16.542 podpisov od občanov," povedal Zuzula, ktorý chce svojou kandidatúrou dať priestor pre konzervatívnu časť spoločnosti. "Zámerom mojej kampane bude prezentovať konzervatívne, tradičné hodnoty politiky," vyhlásil.

Ivan Zuzula sa narodil 21. októbra 1954. Vyštudoval fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu. Pokračoval v štúdiu a v rámci dizertácie sa venoval matematickému modelovaniu znečistenia ovzdušia. Promoval v roku 1979.

Dlhodobo sa venuje fotografovaniu. Je ženatý, s manželkou má dve deti, žije v Bratislave.

Začínal ako výskumný pracovník v Jaslovských Bohuniciach pri meteorologickom zabezpečovaní jadrovej energetiky. Po Novembri 89 sa stal poradcom predsedu vlády pre oblasť životného prostredia. Venoval sa budovaniu, prevádzke a environmentálnym otázkam týkajúcich sa Vodného diela Gabčíkovo.

Po parlamentných voľbách v roku 1992, keď zvíťazilo HZDS a predsedom vlády sa stal Vladimír Mečiar, vrátil sa Ivan Zuzula do Slovenského hydrometeorologického ústavu. Postupne sa vypracoval na pozíciu štatutárneho námestníka riaditeľa so zodpovednosťou za úsek ochrany prírodného prostredia. Po ôsmich rokoch prešiel do Výskumného ústavu závlahového hospodárstva. V roku 2001 vyhral konkurz na pozíciu riaditeľa zriadeného Recyklačného fondu.

V roku 2006 prešiel Ivan Zuzula do súkromného sektora a začal pôsobiť v spoločnosti zameranej na poradenstvo a projekčnú činnosť v environmentálnej oblasti, najmä v nakladaní s odpadmi. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Prednáša viacero environmentálne zameraných predmetov, napríklad Základy environmentalistiky odpadov, Právne, ekonomické a sociálne aspekty odpadového hospodárstva, Technológiu nakladania s odpadom a Environmentálne aspekty odpadového hospodárstva.

Ivan Zuzula sa stal v roku 2017 členom politickej strany Sieť, ktorá potom zmenila svoj názov na súčasný – Slovenská konzervatívna strana. Na sneme 8. septembra 2017 zvolili Zuzulu za nového predsedu strany. Okrem politiky sa Ivan Zuzula venuje blogovaniu na ekologické, environmentálne a politické témy.

"Chcem byť prezidentom pre prosperujúce Slovensko a slúžiť ľuďom tohto štátu sedem dní v týždni," povedal s tým, že prosperovať by mali pracovití ľudia a nie zlodeji. Dôležitou témou je podľa neho aj hrozba klimatickej zmeny.