Premiér R. Fico sa po dvoch týždňoch strávených na nemocničnom lôžku vrátil domov. Nedá sa asi konštatovať, že je už vyliečený či zdravý, ale to, že je mimo ohrozenia života, zrejme áno.

A to je nepochybne dobrá správa. Aj z hľadiska ústavného aj iných. Netreba už špekulovať o konkrétnych právomociach, ktoré ústne nadelil vicepremiérovi R. Kaliňákovi, či ich bolo viac alebo menej. Faktom zostáva, že od 1. januára tohto roka platí tzv. kompetenčný zákon v doplnenom znení. Kým dovtedy platilo, že počas neprítomnosti premiéra ho zastupuje vicepremiér, ktorého určí, pričom tento mohol iba zvolávať a viesť schôdze vlády, po novom platí aj to, že „Podpredseda vlády zastupuje predsedu vlády v rozsahu podľa poverenia predsedu vlády“.

Formu poverenia zákon neriešil a ani nerieši – poverenie tak môže vicepremiér dostať písomne, ale aj ústne.

O zdravotnom stave tretieho najvyššieho ústavného predstaviteľa nie je verejne známe nič, iba to, čo oznámili politici. Či už osobne, alebo hláseniami Úradu vlády alebo banskobystrickej nemocnice. Mimochodom, podľa vyjadrenia ministerky zdravotníctva Z. Dolinkovej, aj stanoviská nemocnice boli zverejnené až potom, ako ich vopred odsúhlasil Úrad vlády. Nemožno ich teda brať ako kompletné, alebo ako fakt a to aj preto, lebo záujmy politické sú vo všeobecnosti iné ako záujmy verejné. Pričom stále platí, že politikov je potrebné kontrolovať, a nie im dôverovať.

Je jasné, že z domova v Bratislave sa vláda, vládna, ale tiež stranícka politika robia a riadia ľahšie ako z nemocnice v Banskej Bystrici. Či však aj lepšie sa ešte iba uvidí.