Po prvý raz vo funkcii hlavy štátu rozhodla Z. Čaputová o demisii člena vlády, konkrétne ministerky zdravotníctva A. Kalavskej. Krstom prešla bez straty politickej kvetinky, čo v tomto prípade znamená, že postupovala podľa Ústavy.

Čo je fajn, keďže predchádzajúci prezident A. Kiska dovolil, aby si minister zahraničných vecí M. Lajčák podanú demisiu vzal z paláca späť. Takže ministruje ďalej. Ústava síce povoľuje členovi vlády podať demisiu – „člen vlády môže podať demisiu prezidentovi SR“ – ale už nikde neuvádza, že ju môže aj vziať späť, čo znamená, že ju stiahnuť nemôže – aj preto, lebo prezidentský palác by nemal pripomínať holubník.

Prezidentka Z. Čaputová využila takpovediac domáce prostredie, príležitosť aj priestor na krátky prejav k situácii v zdravotníctve. Keďže každý vie, že nie je vôbec utešený, nijako a nikoho všímavého neprekvapil, lebo prekvapiť ani nemohol. Napokon, aj A. Kalavská podaním demisie priznala, že nebola schopná stav vylepšiť.
Hlava štátu naplnila aj ďalší ústavný článok – „ak prijme prezident SR demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal“ – a poverila dočasným riadením rezortu premiéra P. Pellegriniho.

Nevedno, či ten prišiel do paláca už aj s menom kandidáta na nového ministra zdravotníctva, ale ak aj nie, zakrátko s ním za hlavou štátu príde, pretože vykonávať dlhodobo funkciu premiéra a ministra zdravotníctva nemôže a ani nesmie. Netreba zabúdať na to, že vláda P. Pellegriniho nebude vládnuť iba do volieb, ale aj po nich. A nikto dnes nevie s istotou povedať, ako dlho. Je síce isté, že po ustanovujúcej schôdzi parlamentu jeho vláda podá demisiu, ale inak už isté v tejto chvíli nie je nič viac.

Ďalší vývoj bude totiž závisieť nielen od výsledkov februárových volieb, ale aj rozhodnutia hlavy štátu.