Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlava štátu sama rozhoduje o tom, ktorého člena vlády dočasne poverí vedením rezortu člena vlády, ktorý podal demisiu, pričom nie je viazaná ničím, tobôž nie koaličnou dohodou, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Ani nie do roka a do dňa od vzniku tzv. najlepšej vlády prichádza premiér I. Matovič o prvého člena – demisiu dnes podal minister zdravotníctva M. Krajčí. Oficiálne nie kvôli zlyhaniu vo funkcii, ale na základe politickej dohody vo vládnej koalícii. Tá vznikla krátko potom, ako sa R. Sulík a spol. pokúsili zvrhnúť I. Matoviča z funkcie.
Ak sa to už dnes niekomu celkom nezdá, stačí si pripomenúť udalosti a vyhlásenia spred niekoľkých dní. Premiér zostáva premiérom, ale ak nechcel stratiť väčšinu v parlamente, musel aj on – ľudovo povedané – pustiť perie, teda obetovať ministra zdravotníctva. Inak by SaS aj Za ľudí boli už nielen úplne na smiech, ale s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou aj na odchode z vládnej koalícii.
Nedá sa totiž oprávnene predpokladať, že by boli ochotní opakovať príbeh SNS z roku 2009, kedy táto strana prišla nielen o ministra, ale aj celý rezort životného prostredia a napriek tomu SNS zostala vo vládnej koalícii.
Krátky prejav prezidentky Z. Čaputovej po podaní demisie M. Krajčím bol viac osobný ako prezidentský. Netreba sa tomu však až tak veľmi čudovať, keďže hlava štátu žiadala oveľa viac, keď vyhlásila, že „je nevyhnutné, aby vláda vyvodila sebareflexiu a politickú zodpovednosť“ a jedným dychom dodala, že vôbec „nestačí len výmena na poste ministra zdravotníctva“. Napokon, sama to istým spôsobom priznala, keď poverila dočasným vedením rezortu zdravotníctva ministra financií E. Hegera, a nie, povedzme, ministra R. Sulíka, ktorý už má isté skúsenosti aj s týmto rezortom, keďže zabezpečoval testy. A ktorý sa aj núkal, že je ochotný rezort zdravotníctva prevziať.
Treba totiž v tejto súvislosti povedať, že hlava štátu sama rozhoduje o tom, ktorého člena vlády dočasne poverí vedením rezortu člena vlády, ktorý podal demisiu, pričom nie je viazaná ničím, tobôž nie koaličnou dohodou vládnych strán o rozdelení moci.
A rovnako, že dočasné poverenie môže trvať aj do konca volebného obdobia, to už záleží iba na premiérovi I. Matovičovi, či prezidentke ešte navrhne niekoho do funkcie ministra zdravotníctva vymenovať alebo nie. Platí totiž, že prezidentka bez jeho návrhu konať nemôže.
Tak či onak, M. Krajčí už nie je oficiálne ministrom, ale poslancom, stále však ešte môže byť štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva. Teda pokiaľ opak nie je zakotvený v politickom dokumente, ku ktorému má ešte počas tohto víkendu rokovať SaS. Samozrejme, že je nepredstaviteľné, aby sa minister po podaní demisie premenil na štátneho tajomníka, ale opäť – stačí si len pripomenúť, čo všetko bolo pred rokom nepredstaviteľné a čo všetko sa už odvtedy stalo skutočnosťou.
Faktom však zostáva, že minister zdravotníctva M. Krajčí je prvým členom vlády, ktorý odchádza z funkcie. Nevedno len to, či bude aj posledným, keďže to záleží len od vládnej koalície, a nikoho iného.
Ak sa to už dnes niekomu celkom nezdá, stačí si pripomenúť udalosti a vyhlásenia spred niekoľkých dní. Premiér zostáva premiérom, ale ak nechcel stratiť väčšinu v parlamente, musel aj on – ľudovo povedané – pustiť perie, teda obetovať ministra zdravotníctva. Inak by SaS aj Za ľudí boli už nielen úplne na smiech, ale s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou aj na odchode z vládnej koalícii.
Nedá sa totiž oprávnene predpokladať, že by boli ochotní opakovať príbeh SNS z roku 2009, kedy táto strana prišla nielen o ministra, ale aj celý rezort životného prostredia a napriek tomu SNS zostala vo vládnej koalícii.
Krátky prejav prezidentky Z. Čaputovej po podaní demisie M. Krajčím bol viac osobný ako prezidentský. Netreba sa tomu však až tak veľmi čudovať, keďže hlava štátu žiadala oveľa viac, keď vyhlásila, že „je nevyhnutné, aby vláda vyvodila sebareflexiu a politickú zodpovednosť“ a jedným dychom dodala, že vôbec „nestačí len výmena na poste ministra zdravotníctva“. Napokon, sama to istým spôsobom priznala, keď poverila dočasným vedením rezortu zdravotníctva ministra financií E. Hegera, a nie, povedzme, ministra R. Sulíka, ktorý už má isté skúsenosti aj s týmto rezortom, keďže zabezpečoval testy. A ktorý sa aj núkal, že je ochotný rezort zdravotníctva prevziať.
Treba totiž v tejto súvislosti povedať, že hlava štátu sama rozhoduje o tom, ktorého člena vlády dočasne poverí vedením rezortu člena vlády, ktorý podal demisiu, pričom nie je viazaná ničím, tobôž nie koaličnou dohodou vládnych strán o rozdelení moci.
A rovnako, že dočasné poverenie môže trvať aj do konca volebného obdobia, to už záleží iba na premiérovi I. Matovičovi, či prezidentke ešte navrhne niekoho do funkcie ministra zdravotníctva vymenovať alebo nie. Platí totiž, že prezidentka bez jeho návrhu konať nemôže.
Tak či onak, M. Krajčí už nie je oficiálne ministrom, ale poslancom, stále však ešte môže byť štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva. Teda pokiaľ opak nie je zakotvený v politickom dokumente, ku ktorému má ešte počas tohto víkendu rokovať SaS. Samozrejme, že je nepredstaviteľné, aby sa minister po podaní demisie premenil na štátneho tajomníka, ale opäť – stačí si len pripomenúť, čo všetko bolo pred rokom nepredstaviteľné a čo všetko sa už odvtedy stalo skutočnosťou.
Faktom však zostáva, že minister zdravotníctva M. Krajčí je prvým členom vlády, ktorý odchádza z funkcie. Nevedno len to, či bude aj posledným, keďže to záleží len od vládnej koalície, a nikoho iného.
