Komentár J. Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Politickou udalosťou týždňa možno označiť škandál, týkajúci sa štátneho tajomníka L. Kyselicu. Presnejšie, jeho tajného pôsobenia u vojenských tajných, kde podľa zverejnených informácií pôsobil nielen počas parlamentných volieb, ale aj po nich a opustil ho až krátko pred vymenovaním do funkcie štátneho tajomníka.
Prirodzene, R. Kyselica nekandidoval na kandidátnej listine OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola ako príslušník tajnej služby, ale ako „expert na vyšetrovanie závažných zločinov“. O tom, čo je v skutočnosti zač, museli vedieť jeho nadriadení a mohol to vedieť aj predseda hnutia I. Matovič. Tak či onak, L. Kyselica nemohol byť aj tajným a aj sa súčasne angažovať a zapájať do politickej práce, lebo to zákon zakazuje. Inými slovami, išlo o vedomé porušenie zákona zo strany dotknutých osôb. A, isteže, aj o oklamanie spolukandidátov a hlavne voličov, keďže volili a krúžkovali experta, a nie príslušníka tajnej služby. V jeho prípade niet čo vysvetľovať, v jeho prípade je potrebné sa ospravedlniť a odísť zo všetkých verejných funkcií. Prípadne môže ospravedlnenie vynechať.
Akokoľvek, v NR SR kedysi už sedel napríklad aj R. Žiak (HZDS), ktorý bol v rokoch 1995-1998 šéfom rozviedky SIS. V tomto prípade je však rozdiel medzi hnutím V. Mečiara a hnutím I. Matoviča v tom, že R. Žiak kandidoval vo voľbách v čase, kedy v tajnej službe už štyri roky nebol.
Napokon, aj obrana L. Kyselicu premiérom značne škrípe a je – slušne povedané – prinajmenej voluntaristická: „Podľa mojich informácií ho ľudia blízki Petrovi Pellegrínimu vo vedení Vojenského spravodajstva chceli zneužiť pred voľbami na rozvrat nášho hnutia OĽANO zvnútra. Chceli dosiahnuť rozpad hnutia a za akúkoľvek cenu zabrániť, aby sme mohli zostaviť vládu ... nepodarilo sa,“ uviedol predseda vlády a hnutia I. Matovič. Inými slovami, bol to P. Pellegrini, ktorý zariadil, aby L. Kyselica kandidoval ako číslo 3 na kandidátke OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola. Je v poriadku, keď sa šéf hnutia zastáva svojich ľudí, ale takýto spôsob nie je dobrý ani ako žart.
Mimochodom, personálne problémy, ktoré má vláda I. Matoviča, začínajú už nielen akosi priskoro, ale aj priveľmi vytŕčať – avizovanému odchodu štátneho tajomníka L. Kyselicu predchádzal odchod viacerých štátnych tajomníkov: J. Marozsa, J. Mihála či S. Vlčana. Nehovoriac o odchode P. Krištúfkovej z funkcie splnomocnenkyne vlády I. Matoviča pre podporu rodiny a sociálnu pomoc, ktorá pôsobila tejto v novozriadenej funkcii iba týždeň. A keďže funkcia zostala neobsadená, je dobre vidieť, ako veľmi splnomocnenca vláda potrebovala a potrebuje. Nijako.
Premiér I. Matovič komentoval vzdanie sa funkcie štátneho tajomníka L. Kyselicom slovami: „Hrdina odchádza.“ Fajn, problém však je, že ostatní, ktorí preukázateľne podvádzali, vo funkciách zostávajú a že aj samotný L. Kyselica zostáva poslancom.
Prirodzene, R. Kyselica nekandidoval na kandidátnej listine OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola ako príslušník tajnej služby, ale ako „expert na vyšetrovanie závažných zločinov“. O tom, čo je v skutočnosti zač, museli vedieť jeho nadriadení a mohol to vedieť aj predseda hnutia I. Matovič. Tak či onak, L. Kyselica nemohol byť aj tajným a aj sa súčasne angažovať a zapájať do politickej práce, lebo to zákon zakazuje. Inými slovami, išlo o vedomé porušenie zákona zo strany dotknutých osôb. A, isteže, aj o oklamanie spolukandidátov a hlavne voličov, keďže volili a krúžkovali experta, a nie príslušníka tajnej služby. V jeho prípade niet čo vysvetľovať, v jeho prípade je potrebné sa ospravedlniť a odísť zo všetkých verejných funkcií. Prípadne môže ospravedlnenie vynechať.
Akokoľvek, v NR SR kedysi už sedel napríklad aj R. Žiak (HZDS), ktorý bol v rokoch 1995-1998 šéfom rozviedky SIS. V tomto prípade je však rozdiel medzi hnutím V. Mečiara a hnutím I. Matoviča v tom, že R. Žiak kandidoval vo voľbách v čase, kedy v tajnej službe už štyri roky nebol.
Napokon, aj obrana L. Kyselicu premiérom značne škrípe a je – slušne povedané – prinajmenej voluntaristická: „Podľa mojich informácií ho ľudia blízki Petrovi Pellegrínimu vo vedení Vojenského spravodajstva chceli zneužiť pred voľbami na rozvrat nášho hnutia OĽANO zvnútra. Chceli dosiahnuť rozpad hnutia a za akúkoľvek cenu zabrániť, aby sme mohli zostaviť vládu ... nepodarilo sa,“ uviedol predseda vlády a hnutia I. Matovič. Inými slovami, bol to P. Pellegrini, ktorý zariadil, aby L. Kyselica kandidoval ako číslo 3 na kandidátke OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola. Je v poriadku, keď sa šéf hnutia zastáva svojich ľudí, ale takýto spôsob nie je dobrý ani ako žart.
Mimochodom, personálne problémy, ktoré má vláda I. Matoviča, začínajú už nielen akosi priskoro, ale aj priveľmi vytŕčať – avizovanému odchodu štátneho tajomníka L. Kyselicu predchádzal odchod viacerých štátnych tajomníkov: J. Marozsa, J. Mihála či S. Vlčana. Nehovoriac o odchode P. Krištúfkovej z funkcie splnomocnenkyne vlády I. Matoviča pre podporu rodiny a sociálnu pomoc, ktorá pôsobila tejto v novozriadenej funkcii iba týždeň. A keďže funkcia zostala neobsadená, je dobre vidieť, ako veľmi splnomocnenca vláda potrebovala a potrebuje. Nijako.
Premiér I. Matovič komentoval vzdanie sa funkcie štátneho tajomníka L. Kyselicom slovami: „Hrdina odchádza.“ Fajn, problém však je, že ostatní, ktorí preukázateľne podvádzali, vo funkciách zostávajú a že aj samotný L. Kyselica zostáva poslancom.