Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvyšší súd rozhodol tak, že vo vec M. Kočnera a A. Zsuzsovej vrátil ŠTS na ďalšie konanie. Pomerne s tvrdou kritikou jeho práce, keď mu vytkol viacero pochybení, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Senát Najvyššieho súdu SR v zložení P. Paluda, D. Wänkeová a I. Macejková sa celý deň zaoberal odvolaním vo veci vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej. Odvolanie podali tak prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ako aj odsúdený na 25 rokov nepodmienečne Tomáš Szabó.
Urobili tak potom, ako senát Špecializovaného trestného súdu oslobodil spod obžaloby v uvedenej veci M. Kočnera aj Alenu Zsuzsovú, čo sa nepáčilo prokurátorovi a uvedený trest sa zase nepáčil odsúdenému. „Nebolo preukázané, že skutok spáchali obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová,“ vyhlásila vtedy na margo oboch obvinených predsedníčka senátu.
Iba pre úplnosť - za vraždu oboch mladých ľudí plus jednu ďalšiu bol už odsúdený M. Marček na trest 25 rokov a jeho kumpán Z. Andruskó si taktiež už odpykáva trest vo výške 15 rokov odňatia slobody.
Bol a zostáva to vskutku veľkým a nevšedným súbojom najmä medzi senátom Špecializovaného trestného súdu, ktorý M. Kočnera a A. Zsuzsovú spod obžaloby oslobodil a prokuratúrou, ktorá sa voči tomu odvolala.
Poukazuje na to aj vyjadrenie prokurátora, podľa ktorého sudcovia Špecializovaného trestného senátu venovali priveľkú pozornosť mediálnym informáciám a v podstate súd obvinil, že „rozhodol o nevine preto, aby mohol prezentovať, že nepodľahol tlaku médií.“ Keby nešlo o vážnu vec, bolo by to aj smiešne, keďže však o vážnu vec ide, smiešne to nie je. Treba však dodať, že hoci „tlak médií“ sa značne preceňuje, čo by to už boli za médiá, ak by sa nesnažili sudcov ovplyvňovať a čo by to už bolo za sudcov, ktorí by sa nimi ovplyvniť nechali. Isté je, že cesta k spravodlivosti týmto smerom síce naozaj nevedie, právo prokurátora napísať do odvolania aj „obvinenie“ voči sudcom, musí zostať zachované.
Mimochodom, podobné sa týka aj vyjadrenia ministerky spravodlivosti M. Kolíkovej, ktorá v predvečer rozhodovania odvolacieho súdu vyhlásila, že je v prípade, ak by Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu „pripravená použiť mimoriadny opravný prostriedok, takzvané dovolanie.“ Také niečo sa jednoducho nerobí už len preto, lebo to nie je vhodné ani slušné.
Najvyšší súd rozhodol tak, že vo vec M. Kočnera a A. Zsuzsovej vrátil Špecializovanému trestnému súdu na ďalšie konanie. Pomerne s tvrdou kritikou jeho práce, keď mu vytkol viacero pochybení. Napríklad - čo sa týka dôkazov - niektoré Špecializovaný trestný súd podľa Najvyššieho súdu nevykonal, hoci ich vykonať mohol a mal a iné hoci vykonal, zle vyhodnotil.
Prečo tak Najvyšší súd rozhodol bude omnoho jasnejšie po prečítaní jeho rozhodnutia ako len po vypočutí. V tomto prípade platí, že je lepší trikrát čítať ako raz počuť. Tak či onak možno nateraz uzatvoriť, že trauma najmä pre rodičov zavraždených sa ani zďaleka nekončí, keďže je viac ako pravdepodobné, že aj po ďalšom rozhodnutí Špecializovaného trestného senátu sa niekto odvolá na Najvyšší súd. Inými slovami, spravodlivosť ešte neprišla.
Urobili tak potom, ako senát Špecializovaného trestného súdu oslobodil spod obžaloby v uvedenej veci M. Kočnera aj Alenu Zsuzsovú, čo sa nepáčilo prokurátorovi a uvedený trest sa zase nepáčil odsúdenému. „Nebolo preukázané, že skutok spáchali obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová,“ vyhlásila vtedy na margo oboch obvinených predsedníčka senátu.
Iba pre úplnosť - za vraždu oboch mladých ľudí plus jednu ďalšiu bol už odsúdený M. Marček na trest 25 rokov a jeho kumpán Z. Andruskó si taktiež už odpykáva trest vo výške 15 rokov odňatia slobody.
Bol a zostáva to vskutku veľkým a nevšedným súbojom najmä medzi senátom Špecializovaného trestného súdu, ktorý M. Kočnera a A. Zsuzsovú spod obžaloby oslobodil a prokuratúrou, ktorá sa voči tomu odvolala.
Poukazuje na to aj vyjadrenie prokurátora, podľa ktorého sudcovia Špecializovaného trestného senátu venovali priveľkú pozornosť mediálnym informáciám a v podstate súd obvinil, že „rozhodol o nevine preto, aby mohol prezentovať, že nepodľahol tlaku médií.“ Keby nešlo o vážnu vec, bolo by to aj smiešne, keďže však o vážnu vec ide, smiešne to nie je. Treba však dodať, že hoci „tlak médií“ sa značne preceňuje, čo by to už boli za médiá, ak by sa nesnažili sudcov ovplyvňovať a čo by to už bolo za sudcov, ktorí by sa nimi ovplyvniť nechali. Isté je, že cesta k spravodlivosti týmto smerom síce naozaj nevedie, právo prokurátora napísať do odvolania aj „obvinenie“ voči sudcom, musí zostať zachované.
Mimochodom, podobné sa týka aj vyjadrenia ministerky spravodlivosti M. Kolíkovej, ktorá v predvečer rozhodovania odvolacieho súdu vyhlásila, že je v prípade, ak by Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu „pripravená použiť mimoriadny opravný prostriedok, takzvané dovolanie.“ Také niečo sa jednoducho nerobí už len preto, lebo to nie je vhodné ani slušné.
Najvyšší súd rozhodol tak, že vo vec M. Kočnera a A. Zsuzsovej vrátil Špecializovanému trestnému súdu na ďalšie konanie. Pomerne s tvrdou kritikou jeho práce, keď mu vytkol viacero pochybení. Napríklad - čo sa týka dôkazov - niektoré Špecializovaný trestný súd podľa Najvyššieho súdu nevykonal, hoci ich vykonať mohol a mal a iné hoci vykonal, zle vyhodnotil.
Prečo tak Najvyšší súd rozhodol bude omnoho jasnejšie po prečítaní jeho rozhodnutia ako len po vypočutí. V tomto prípade platí, že je lepší trikrát čítať ako raz počuť. Tak či onak možno nateraz uzatvoriť, že trauma najmä pre rodičov zavraždených sa ani zďaleka nekončí, keďže je viac ako pravdepodobné, že aj po ďalšom rozhodnutí Špecializovaného trestného senátu sa niekto odvolá na Najvyšší súd. Inými slovami, spravodlivosť ešte neprišla.
