Ešte pred pár dňami - najmä počas víkendu - to navonok vyzeralo tak, že vládna koalícia zase nevie a nedokáže nič iné, ako sa rozvadiť. Navonok, keďže viaceré médiá opäť veštili jej rozpad, koniec a jedným dychom aj predčasné voľby. Tešiť či smútiť nad jej koncom je však predčasné. Nič také totiž v dohľadnom čase nebude - nech sa deje, čo sa deje, karavána pôjde ďalej.

Opätovne zaznievali aj silné vyjadrenia o uplatnení práva veta stranou SaS, ktorá má vraj na neho právo vyplývajúce priamo z Koaličnej zmluvy. A je to naozaj tak - problémom je len to, že Koaličná zmluva už dlhých pár mesiacov neplatí a nikto to nevie lepšie ako SaS. Vie to ale aj zvyšok koalície, v opačnom prípade by totiž nedávno nepripravovali jej zmenu. Napokon, bol to priamo šéf SaS R. Sulík, ktorý vyhlásil, že SaS návrh na zmeny v Koaličnej zmluve partnerom predložila a spoločne si dali dva týždne na to, aby zmeny dostali aj do papierovej podoby. Odvtedy uplynuli už viac ako dva mesiace...

Koaličná zmluva neplatí najmä preto, lebo neodráža súčasný stav v koalícii - nesedia napríklad základné počty ani rozdelenie ministerstiev. Najviditeľnejším je, že podľa Koaličnej zmluvy SaS nepatrí ministerstvo spravodlivosti - a predsa ho má - ale, že ministerstvo spravodlivosti patrí strane Za ľudí - a predsa ho nemá.

Isto, je zvykom, že na Slovensku existujú pravidlá najmä preto, aby bolo čo obchádzať a porušovať. Isto, ide o vnútorný problém vládnej koalície, verejným sa však stáva aj vtedy, ak nastane situácia, že sa používa ako argument. Buď platí všetko alebo nič - koaličná zmluva nepovoľuje vyberať si z nej články, ktoré sa niektorému členovi koalície hodia a ktoré sa mu nehodia, si nevšímať alebo rovno hádzať do koša.

Ak R. Sulík vie, že vlastnoručne podpísal Koaličnú zmluvu v inom znení, ako dnes rozpráva - čo vie - ide iba o búrku v pohári vody. A zaslepenie očí priaznivcom - žiadne veto si totiž podľa súčasného znenia Koaličnej zmluvy uplatniť nemôže, a aj preto sa jeho vyhrážania vetom netreba ani obávať.

Samozrejme, R. Sulík a jeho SaS nie sú jediní, ktorí si kladú polená pod vlastné nohy. Jedna vec je, čo to spôsobí vo vládnej koalícii, iná, čo to urobí v spoločnosti. Dôveryhodnosť vládnej koalície totiž nemôže byť vysoká, keď sa nerozpakuje porušovať ani pravidlá, ktoré si sama vytvorila, napísala a podpísala a na základe ktorých by mala fungovať. Čo je zároveň dôvod, pre ktorý žiadna koaličná strana z koalície nateraz neodíde. Ani alebo hlavne SaS.

Možno preto iba zopakovať, že na prvý pohľad to naozaj môže vyzerať tak, že vládna koalícia nevie vládnuť, ale hneď druhý pohľad je iný - tak to nevyzerá, ale je. A taktiež, že hoci koalícii - aj napriek uvedenému - nemožno uprieť snahu dobre vládnuť, platí, že aj keď sa snaha cení, nie vždy stačí. Faktom je, že premiérovi E. Hegerovi sa nielen vláda, ale už aj vládna koalícia v parlamente rozpadáva priamo pod rukami. Prerušenie aktuálnej parlamentnej schôdze, vrátane schopnosti vládnej koalície opakovane potvrdzovať vo funkcii napríklad komisárku pre deti V. Tomanovú, poslúži ako jeden z dôkazov. To všetko je však politický problém, ten dôležitejší - vecný - je, že kým sa vládna koalícia vetuje, háda či sporí, rastie nielen inflácia, ale najmä nespokojnosť ľudí. Namiesto pomoci - tak ako v ostatných krajinách - im ju totiž vláda stále iba sľubuje. A vetuje.