Situácia v súvislosti so šírením vírusu sa každým dňom - nielen na Slovensku - zhoršuje a každý deň pribúdajú rekordy. Vo všetkých oblastiach s tým spojenými.

Témou na Slovensku - na rozdiel od ostatných krajín - však nie sú ani tak opatrenia voči šíreniu, ale hlavne tri iné témy: vládne vymaľovávanie okresov, poskytovanie výhod pre očkovaných a rastúca nevôľa, odpor a násilie časti obyvateľov. Nielen voči opatreniam, ale už aj navzájom, keď očkovaní často nevyberavým slovníkom útočia na neočkovaných a neočkovaní sa rovnakým slovníkom vysmievajú očkovaným. Začínajú prevládať nie fakty a argumenty, ale pudy, čo neveští nič dobré.

Čerstvému odporúčaniu konzília odborníkov pre vládu sa zatiaľ netreba veľmi venovať, skôr počkať, ktoré z nich si vláda vyberie a aké pridá aj vlastné. Je to napokon beztak len taký miš-maš epidemiológov, infektológov a ďalších nepochybne odborníkov vo svojej oblasti, ale zásadné je jediné - neuvedomujú si veľmi spoločenské súvislosti a ešte stále celkom nepochopili, že vláde slúžia iba ako krovie. Tak vláde I. Matoviča ako aj E. Hegera.

Ako príklad možno spakruky uviesť zavedenie povinného očkovania pre určité skupiny, obmedzenie slobody pohybu výlučne pre neočkovaných či platiť zvýhodnenú pénku iba zaočkovaným. Dá sa rozumieť, že konzílium stavia na potrebe čo najvyššej miery zaočkovanosti obyvateľstva, ale nedá sa rozumieť návrhu na uplatňovanie spôsobu cukru a biča v súčasnej situácii. Akoby odborníci žili vo vzduchoprázdne a iba vo svojich laboratóriách či úradníckych kreslách, ale zároveň nie aj na Slovensku. Ktoré má svoje špecifiká.

Odkedy sa objavilo na Slovensku heslo „Vakcína je sloboda“ bolo zjavné, že ide iba o politický chyták. Samozrejme, kto chcel ten uveril a kto nechcel neuveril, ale dnes už aj ten, kto uveril, vidí, že sa pomýlil. Je preto tiež zvláštne, že premiér E. Heger ešte stále tvrdí, že „Vakcína prináša mestám slobodu“ a oficiálne gratuluje okresu Sabinov, že na jej základe už nebude čierny, ale bordový.

Lenže vírus je nielen rýchly, ale tiež farboslepý. A nerozlišuje ani medzi očkovaným a neočkovaným - rozdiel je v tom, že kým neočkovaný s ním zápasí sám, očkovanému pritom pomáha vakcína. Dnes už je jasné, že veľa nevydrží a treba jej dávku zvyšovať, to, čo jasné doteraz nie je, sú jej hromadné následky, známe sú doteraz iba následky individuálne.

Ale tak či onak - ak existuje všeobecný úzus, že roznášačom vírusu je nielen neočkovaný, ale aj očkovaný, je v slobodnej spoločnosti nenáležité ba diskriminačné jednému z nich poskytovať výhody. Napríklad, že nezaočkovaný musí do karantény, aby vírus neroznášal, ale zaočkovaný do karantény nemusí a roznášať ho kdekoľvek a kedykoľvek môže. Nehovoriac o tom, že by mal dostávať akúsi zvýhodnenú peňažnú dávku, keď aj napriek očkovaniu ochorie.

Rozoberať to na drobné nie je ďalej potrebné. Akákoľvek elegancia sa už stratila. V krajnom prípade by mohlo ísť aj o šírenie poplašnej správy. Isté sú zatiaľ najmä dve veci - prvou je, že zodpovednosť za skóre v zápase s vírusom nesie vláda. A druhou, že otočiť ho vo vlastný prospech bude mať čoraz ťažšie.