Návrh konzília, ako má vyzerať situácia na Slovensku od 1. septembra 2020 v súvislosti s koronavírusom, priniesol nečakaný podporný argument v politickom zápase medzi prezidentským palácom a vládnou koalíciou. V prospech paláca. Návrh síce ešte musí Úrad verejného zdravotníctva pretaviť do Opatrenia, ale k zásadným zmenám už ani z toho uhla pohľadu zrejme nepríde.

Nie je dostatok testov, ľudí, ktorí ich odberajú či vyhodnocujú, aj tak možno vnímať odkaz, ktorý prezentoval po zasadnutí konzília minister zdravotníctva M. Krajčí. Ide o to, že nie každý, kto príde na Slovensko z rizikovej krajiny, bude aj testovaný. „Pokiaľ sa týmto ľuďom do desiatich dní nepodarí zrealizovať testovanie a nebudú u nich prítomné žiadne príznaky ochorenia, tak po desiatich dňoch bude u nich ukončená karanténa,“ oznámil minister. Prirodzene, či príznaky ochorenia sú alebo nie sú, si vyhodnotí každý sám a každý už aj vie ako.

Ak sa nemajú testovať všetci tí, ktorí prišli na Slovensko z rizikových krajín, potom je zbytočné špehovať, či v nich aj boli. A práve o špehovaní ľudí je ďalšia novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorý schválila vládna koalícia a hlava štátu jej ho na opätovné prerokovanie vrátila. S tým, aby ho neschválila, pričom aj vysvetlila prečo. V stručnosti – zákon by neprešiel testom ústavnosti podobne, ako neprešiel ten predchádzajúci, keďže súd pozastavil jeho účinnosť.

Rozhodnutie konzília prakticky rozhodnutie prezidentky podporuje – veď načo špehovať ľudí, ktorí sa aj tak nebudú testovať, pričom vládna koalícia fakticky tvrdí, že jediným dôvodom na sledovanie ich pohybu, je práve to, aby sa nemohli testom vyhnúť?

Zhrnuté a podčiarknuté: ak vládna koalícia veto hlavy štátu prelomí a zákon opätovne schváli, bude už vskutku očividné, že jej ide iba o špehovanie ľudí, a žiadny verejný záujem.