„Je to lockdown pre nezaočkovaných,“ vyhlásil premiér E. Heger pri predstavovaní štvrtej verzie Covid automatu, ktorý je v súvislosti so šírením vírusu reakciou vlády na zhoršujúcu sa situáciu v krajine. Alebo by aspoň mal byť.

Dá sa rozumieť dôvodom premiéra, prečo s takýmto populistickým heslom prišiel, prečo však verejne a otvorene priznal, že vláda diskriminuje časť spoločnosti, sa rozumieť už nedá. Bude to mať následky.

Odhliadnuc od toho, že v podstate o žiadny lockdown nejde. Potvrdzujú to aj dve vyhlášky hlavného hygienika, ktoré sú prevedením novej situácie do praxe a začnú platiť od pondelka. Predpoklad, že hygienici sviatok-nesviatok pracovali, tak bol potvrdený. Čo poukazuje aj na to, že vláde sa nedá uprieť, že chce situáciu naozaj riešiť - napokon, nič iné jej ani už nezostáva - opäť však ide „iba“ o to ako a akými spôsobmi.

Tak aj onak
Ako obvykle, jej spôsoby možno hodnotiť najmä z dvoch uhlov pohľadu - vecného a politického. Z vecného hľadiska ešte nie je všetko dokončené - čaká sa najmä na spôsob, akým si poradí s dodávaním testov pre zamestnávateľov a hlavne, či ich budú mať k dispozícii dostatok. Známe je zatiaľ iba to, že zamestnanec, ktorý odmietne zamestnávateľovi prezradiť, či je očkovaný alebo mu oznámi, že očkovaný nie je, sa musí podrobiť testu - inak pôjde domov na neplatené voľno.

Na druhej strane, ak zamestnávateľ nebude mať dostatok testov, bude prekážka v práci na jeho strane, čiže neplatené voľno neprichádza do úvahy. Nevedno zatiaľ ani ktorých zamestnávateľov sa to bude týkať, zatiaľ je známe len to, že minister školstva pri podobnej akcii - dodávaní antigénových samotestov do škôl - zlyhal.

Počkáme a uvidíme. Na čo však čakať netreba a čo bolo viditeľné a počuteľné už pri predstavovaní nového Covid automatu, je už ako obohraná platňa - vládna koalícia niečo chce, ale na tom, čo chce, sa nevie, nechce, alebo nedokáže dohodnúť. V tomto prípade opäť vystrčila rožky SaS, hrajúca si samostatnú partajnú pesničku.

Ak by išlo o zásadnú vec, bolo by aj pochopiteľné. V tomto prípade však o zásadnú vec nejde ani pre SaS, ide o jej trucovitosť a snahu ukázať sa pred očkovanými ako bojuje za ich slobodu. Opakujú po iných - len z opačného politického tábora - ako zase tí bojujú za slobodu pre neočkovaných. Môžu si navzájom ruky podať, to je jasné ako facka. Rozdiel je zase „iba“ v tom, že SaS je členom vládnej koalície a tí iní proti nej.

Pseudoargumentov je plný batoh, ale žiadny zásadný ani iný argument než ako zviditeľniť sa SaS jednoducho nemá. Zreteľne to vyplýva aj zo slov expertky SaS pre zdravotníctvo J. B. Cigánikovej - SaS nehlasovala za automat preto, lebo nesúhlasí s obmedzeniami pre zaočkovaných, hoci v ich prípade ide iba o mierne reštrikcie a nie je to "nič, s čím by sa nedalo žiť".

Koaličný povraz
No. Ak sa s tým dá žiť, dá sa za to aj hlasovať. Nedá sa vylúčiť, že snaha SaS vyčnievať z vládnej koalície v tejto súvislosti prinesie nejaké stranícke body, ale dá sa predpokladať, že spoločnosti prinesie oveľa viac škody ako osohu. Ak sa totiž vládna koalícia nedokáže zhodnúť ani na takých opatreniach, s ktorými sa dá žiť, v podstate sa tak usiluje o návrat starých čias. Prinajmenej taký signál či posolstvo ľuďom vysiela.

Uzavrieť to možno nateraz s tým, že v krajine je síce mnoho tých, ktorých nazývame politikmi, niet však v nej ani jedinej politickej osobnosti, pričom výraz štátnik možno úplne zo slovníka vyradiť, keďže je nepoužiteľný. Možno len opäť pripomenúť, že ešte v júli tohto roka patrilo Slovensko k tzv. premiantom, keď v počte nových prípadov bolo štvrté najlepšie spomedzi ostatných krajín Únie. Premiantom síce zostalo aj v novembri, akurát z opačného konca.

Za to nemôžu ani ľudia - tí môžu len to, čo im vláda dovolí - ani opozícia - tá môže len to, čo jej vláda povolí - ale iba a len politika a spôsoby vládnej koalície. Ktorá ani potom, čo už po roku vládnutia musela vymeniť premiéra a ministra zdravotníctva, neprišla stále na to, že vôbec nestačí, keď ťahá za jeden povraz, ale že má pritom ťahať aj za jeden jeho koniec, a nie za obidva.