Spor medzi stranami vládnej koalície graduje a jeho protagonisti čoraz častejšie namiesto argumentov skĺzavajú nielen do straníckeho populizmu, ale najmä osobných útokov. Nie je to síce žiadna novinka, ale neuškodí to raz za čas zopakovať - aj preto, lebo sa to stáva už konštantným spôsobom ich práce.

A spôsoby sú v politike rovnako dôležité ako čokoľvek iné. Súčasný spor o tzv. protiinflačnú pomoc sa nijako nevymyká sporom predchádzajúcim. Ktoré vyvoláva raz jeden (I. Matovič) a inokedy druhý (R. Sulík). Je faktom, že úspešnejší býva na konci dňa I. Matovič, čo je však dané hlavne počtom žetónov v parlamente. Na druhej strane, R. Sulíkovi sa podarilo povaliť aj vládu I. Matoviča, a to sa nepodarí naozaj každému.

I. Matovič má síce veľa rečí, ale faktom je, že ich dokáže pretaviť istým spôsobom aj do praxe - teda do predloženia návrhov zákonov a zväčša aj ich schválenia v parlamente. Že pritom zneužíva skrátené legislatívne konanie, sa stalo už viac pravidlom ako výnimkou - na druhej strane podobným spôsobom zneužívali zrýchlene konanie aj predchádzajúce vlády a zneužívať ho budú aj tie ďalšie. Na to sa dá vsadiť, keďže je to presne v duchu hesla, čo sa dá zneužiť, to sa aj zneužije. Jediným dychom však treba povedať, že zmieriť sa s tým nedá a nemá.

R. Sulík má taktiež veľa rečí, ale faktom je, že ide iba o reči. Právo veta si doteraz v dôležitých prípadoch neuplatnil, hoci sa ním neustále vyhráža. Respektíve tvrdí, že niečo vetovať bude, ale potom to nevetuje a čaká na ďalšiu možnosť - alebo nápad I. Matoviča - aby ho mohol taktiež akože vetovať. Jeho vetovanie mimoriadneho zdanenia ruskej ropy na vláde, ktorým sa vyhrážal, napokon nebolo, ale vraj dostal sľub, že ak si ho SaS uplatní v parlamente, potom bude rešpektované. Áno, isteže, samozrejme, ako inak, právo veta bude rešpektované najmä vtedy, ak ho SaS - tak ako doteraz - neuplatní.

Zatiaľ je to tak, ako povedal nie R. Sulík, ale I. Matovič - vláda schválila jeho návrhy hoci s nejakými zmenami, čo však nie je nateraz dôležité. Ak by totiž s nimi I. Matovič nesúhlasil, neboli by ani schválené. Na rozdiel od R. Sulíka, ktorý s návrhmi nesúhlasil a aj tak schválené boli. A v zrýchlenom konaní, ktoré R. Sulík - ako inak - rovnako nevetoval. Lebo ich vetovať nemohol.

Tak či onak - po znefunkčnení parlamentu, ktorý si dal prestávku aj napriek tomu, že vládna koalícia počíta ku dnešnému dňu podporu 88 poslancov, teda viac ako pohodlnú väčšinu, sa schyľuje k ďalšiemu politickému zápasu - opäť vo vládnej koalícii. Prirodzene, za plnej podpory mimovládnych strán, keďže platí, že Smer-SD aj jeho dcérska spoločnosť Hlas-SD sú silnejšie tým viac, čím viac sa vládne strany „samovetujú“.