Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stranícky je možné vyťažiť viac z toho, keď referendum nebude, ako z toho, ak by bolo, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Niekoľko týždňov sa opäť darilo R. Ficovi – ľudovo povedané – klamať telom. Tentoraz v súvislosti s ďalšou petičnou akciou za vyhlásenie referenda. Udržal si pozornosť verejnosti a o to ide každému politikovi – jedným z prvých písmen politickej abecedy totiž je, že čo nie je v médiách, to sa nestalo. A bude to tak aj naďalej. R. Fico priniesol tému referenda, s ktorou sa zakrátko stretne každý – či už v médiách alebo na ulici pri zbieraní podpisov na petičné hárky na jeho vyhlásenie.
Nie je to teda vôbec zlý politický ťah, keďže riziko je minimálne – napokon, stranícky je možné vyťažiť viac z toho, keď referendum nebude, ako z toho, ak by bolo.
Svetlo sveta tak uzreli hneď dve otázky, o ktorých by sa malo referendum uskutočniť. Prvá znie: „Súhlasíte s tým, že vláda má bezodkladne podať demisiu?“ A druhá: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“
Nemá žiadny zmysel ich nateraz podrobne rozoberať – podstata totiž tkvie v politickej aktivite mimovládnych strán, nie v dišputách okolo otázok. Triezvosť je namieste – najskôr treba počkať, či a kedy bude petičná akcia úspešná, potom na postup prezidentky Z. Čaputovej a s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, aj na rozhodnutie ústavného súdu. A po ňom bude nasledovať ukazovanie a pranierovanie vinníkov. Ak totiž chcú byť hlava štátu a ústavný súd konzistentní, potom sa referendum konať nebude. Ak prelomia svoje doterajšie rozhodnutia, potom sa referendum konať môže.
Prirodzene, akcia Referendum 2022 má aj finančný aspekt a preto nie je náhodou, že sa uskutočňuje zároveň v čase vyhlásenia krajských a komunálnych volieb. Za jednu sumu, ktorú vynaložia politické strany budú totiž viesť tri kampane naraz, teda vyjde ich to lacnejšie, akoby ich museli viesť samostatne. Pre ľudí je to detail, ale pre politické strany jedna z kľúčových vecí: peňazí majú síce veľa, ale nie nazvyš.
Podstatné je zatiaľ to, že kto chce, petíciu za vyhlásenie referenda podpíše a kto nechce, ju nepodpíše. Tak je to správne a tak to má aj byť.
Nie je to teda vôbec zlý politický ťah, keďže riziko je minimálne – napokon, stranícky je možné vyťažiť viac z toho, keď referendum nebude, ako z toho, ak by bolo.
Svetlo sveta tak uzreli hneď dve otázky, o ktorých by sa malo referendum uskutočniť. Prvá znie: „Súhlasíte s tým, že vláda má bezodkladne podať demisiu?“ A druhá: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“
Nemá žiadny zmysel ich nateraz podrobne rozoberať – podstata totiž tkvie v politickej aktivite mimovládnych strán, nie v dišputách okolo otázok. Triezvosť je namieste – najskôr treba počkať, či a kedy bude petičná akcia úspešná, potom na postup prezidentky Z. Čaputovej a s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, aj na rozhodnutie ústavného súdu. A po ňom bude nasledovať ukazovanie a pranierovanie vinníkov. Ak totiž chcú byť hlava štátu a ústavný súd konzistentní, potom sa referendum konať nebude. Ak prelomia svoje doterajšie rozhodnutia, potom sa referendum konať môže.
Prirodzene, akcia Referendum 2022 má aj finančný aspekt a preto nie je náhodou, že sa uskutočňuje zároveň v čase vyhlásenia krajských a komunálnych volieb. Za jednu sumu, ktorú vynaložia politické strany budú totiž viesť tri kampane naraz, teda vyjde ich to lacnejšie, akoby ich museli viesť samostatne. Pre ľudí je to detail, ale pre politické strany jedna z kľúčových vecí: peňazí majú síce veľa, ale nie nazvyš.
Podstatné je zatiaľ to, že kto chce, petíciu za vyhlásenie referenda podpíše a kto nechce, ju nepodpíše. Tak je to správne a tak to má aj byť.
