Rozhodnutie ústavného súdu, ktorým pozastavil účinnosť posledných dvoch vyhlášok hlavného hygienika v súvislosti s karanténnymi povinnosťami osôb po vstupe na územie Slovenska, vyvolala veľké očakávania, ktoré sú však zároveň aj neprimerane veľké.

Z hľadiska povinnej karantény sa toho - ak vôbec niečo - mnoho nezmení. V prípade, ak hlavný hygienik vydá obratom novú vyhlášku. Ak ju obratom nevydá, na rozdiel od dnešného stavu bude napríklad platiť, že vyhnúť sa karanténe po príchode zo zelených krajín bude možné po obdržaní negatívneho výsledku testu vykonaného nie najskôr v piaty deň, ale hneď v prvý deň izolácie. Pričom test bude možný aj antigénový, nielen RT-PCR ako je tomu v súčasnosti. Ak nepríde k zmene vyhlášky, ďalšou novinkou oproti dnešnému stavu bude napríklad tiež navrátenie ľudí, ktorí prekonali Covid-19 pred nie viac ako 180 dňami medzi výnimky.

Najviac by sa malo uľaviť tzv. pendlerom, ale aj to platí iba za podmienky, že hygienik žiadnu novú vyhlášku nevydá.

Z hľadiska vecného ide, samozrejme, o ďalšie zlyhanie štátu, ktorý obmedzuje základné práva a slobody takpovediac šmahom ruky. Hoci má k dispozícii armádu právnikov, aj osobitného vicepremiéra pre legislatívu, ľuďom vnucuje opatrenia pomocou sily. A to nie je všetko. Po zákaze referenda ústavným súdom bude jeho ďalším najdôležitejším rozhodnutím vysporiadanie sa s návrhom generálneho prokurátora, ktorý napadol ústavnosť všetkých vyhlášok, vydaných hlavným hygienikom J. Mikasom. Teda čosi podobné ako riešili a vyriešili v prospech ľudí české súdy. Faktom je, že toto konanie na ústavnom súde trvá už pridlho, keďže generálny prokurátor podal návrh už v polovici marca toho roka, pričom je všeobecne známe, že neskorá spravodlivosť už nie je spravodlivosť, ale iba zadosťučinenie spravodlivosti.

Z hľadiska politického ide o úspech R. Fica a ďalších poslancov, ktorí sa pod návrh na ústavný súd podpísali. To je potrebné férovo povedať aj priznať. Ak by totiž nebolo návrhu, nebolo by ani rozhodnutia ústavného súdu, ktorým účinnosť vyhlášky J. Mikasa pozastavil. Môže to znieť čudne - najmä po trojnásobných skúsenostiach s R. Ficom vo funkcii premiéra - ale dnes je jediným relevantným politikom, ktorý bráni základné práva a slobody ľudí, hoci ich predtým sám a tiež so svojou družinou porušoval.

Neprekáža, že tak robí zo zištných straníckych dôvodov, pretože to neprekážalo ani vtedy, keď práva a slobody ľudí obhajovala z opozície dnešná vládna partia. Tak to na Slovensku jednoducho je - kým sú strany v opozícii, vedia čo a ako treba robiť v prospech ľudí a keď sú pri moci, na to hneď zabudnú. Slovenský kolotoč.