Aj keď hlavnou témou tohto týždňa je pohyb v politickom spektre napravo od stredu, pre zachovanie aspoň akého-takého riadneho chodu krajiny je dôležitejšie iné – ďalší chaos a zmätok v ústavnom (ne)poriadku. Politický drobizg, ktorý sa aktuálne hmýri na pravom spektre, možno nateraz ponechať osudu, na rozdiel od politického stavu v celej krajine.

A ten je vskutku neutešený, pričom premena škaredého kačiatka na krásnu labuť existuje iba v Andersenovej rozprávke. Prezidentka Z. Čaputová, ktorá je po vyslovení nedôvery vláde E. Hegera zodpovedná za dianie v krajine oveľa viac, ako bola pred pádom jeho vlády, v podstate dostala od tých, ktorým dôverovala a poverila vládnutím ďalej, politické zaucho.

E. Heger – premiér, minister financií aj zdravotníctva v jednej osobe - si začal riešiť vlastné problémy ako prežiť na politickej scéne a hoci je to nepríjemné, treba to opakovať: robí tak spolu s ďalšími novými spolupartajníkmi za štátne peniaze. Tým však dostal prezidentku Z. Čaputovú do ďalších zbytočných problémov.

Azda nikto nepochybuje o tom, že hlava štátu má právo kedykoľvek poslať vládu E. Hegera tam kam aj patrí, teda do minulosti. Napokon, sama tvrdí, že má tzv. úradnícku vládu pripravenú. Ak je takéto rozdeľovanie správne, potom v jeho zmysle možno konštatovať, že súčasná vláda je politickou vládou prezidentky Z. Čaputovej, keďže to, či ju vymení za úradnícku, záleží iba a len od jej vôle. To, čoho sa zbaviť nemôže a nedokáže, je jej zodpovednosť a to bez ohľadu na to, či vládne v tejto súvislosti vláda politická alebo úradnícka – obidve sú iba jej.

Uvedené sa zauzlilo ešte viac po tom, ako premiér a dvojnásobný minister v jednej osobe spolu s ďalšími členmi vlády – R. Káčerom, J. Naďom, K. Hirmanom a J. Budajom – stratili akékoľvek politické krytie, takže je už zrejmé, že ich kryje len vôľa prezidentky Z. Čaputovej. Nemalo by to tak byť aj preto, lebo ak to tak zostane, netreba byť veštcom, aby sa dalo predvídať, že chaos a zmätok bude ešte viac narastať. Čo sa, prirodzene, odrazí aj vo výsledku volieb. Lenže zatiaľ to tak je.

Akokoľvek, slovenských špecifík už bolo viac ako dosť, ďalšie nie sú naozaj potrebné. Napríklad, nie je správne, keď parlament, ktorý vyslovil nedôveru vláde E. Hegera, aby E. Hegerovi prezidentka Z. Čaputová napriek tomu zvyšovala jeho právomoci a poverila ho vedením už dvoch ministerstiev. Také niečo – ak vôbec – možno akceptovať nanajvýš na pár týždňov, ale nie dlhých mesiacov. A podobných ústavnoprávnych šlamastík je viacero.

Stratou akéhokoľvek politického krytia viacerých členov vlády na čele s premiérom E. Hegerom sa jednoducho opäť zmenila situácia a zmeniť by sa malo aj (ne)rozhodovanie hlavy štátu. Za chaos v parlamente zodpovedá jeho predseda, ale za spôsoby vlády a chaotické vládnutie prezidentka. Každý pritom vie, že politické kŕče či agóniu nie je správne predlžovať ani požehnávať, ale je lepšie ich eliminovať a ukončiť čo najskôr. Povedané jednou vetou – ak ide prezidentke Z. Čaputovej o stranícky osud E. Hegera a jeho družiny, vrátane robenia kampane z vládnych BMW, mala by to povedať, ale ak jej ide o krajinu, mala by začať konať.

Tak by to bolo nielen vhodné a správne, ale tiež slušné a elegantné.