Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár J. Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Prezidentka Z. Čaputová predniesla v parlamente svoju prvú správu o stave republiky. Hoci nie tak celkom, keďže to bola viac správa o zápase krajiny s koronovírusom.
Bola to prvá správa v histórii krajiny, kedy hlava štátu predniesla správu o stave republiky s rúškom na tvári. A tak aj vyznela. Hoci hodnotiť správy hlavy štátu býva vždy v istom zmysle ošemetné: ide totiž hlavne o to, čo a kto od správy očakáva. Ak očakáva veľa, môže byť sklamaný, ak očakáva málo, môže byť zase prekvapený. V dobrom i zlom, príjemne či nepríjemne, pričom netreba zabúdať ani to, že existuje tiež veľa ľudí, ktorých žiadny prejav prezidenta vôbec nezaujíma.
Čo sa týka zápasu krajiny s koronavírusom, je evidentné, nespochybniteľné a neodškriepiteľné, že ho na rozdiel od iných krajín po celom svete Slovensko zvládlo. Je dobré to počuť aj od hlavy štátu, pretože sa tak stalo najmä vďaka sebaobetovaniu – napríklad zdravotníkov a predavačov – a sebadisciplíne ľudí, ktorých ocenenie prezidentky isto poteší.
Je isté, že kvalitu prejavu každej hlavy štátu, možno odmerať najmä dvomi spôsobmi: prvým je počet potleskov v parlamente, ktorými bol jej prejav prerušovaný. To je známe – nezaznel ani jeden. Dokonca ani vtedy, keď hlava štátu ďakovala zdravotníkom, predavačkám, sociálnym pracovníkom, vedcom a ďalším, vďaka ktorým stojí krajina v rebríčku úspešnosti v zápase s vírusom naozaj vysoko.
Druhým je, koľko dní po odznení prejavu bude jeho obsah v spoločnosti rezonovať, koľko dní sa bude o ňom debatovať – s výnimkou straníckych debát v médiách počas víkendu – a nakoľko myšlienky hlavy štátu dokážu rozčeriť hladinu spoločenského a politického života. To ešte z pochopiteľných dôvodov známe nie je.
Hlava štátu však v správe o stave republiky oznámila aj jedno závažné politické posolstvo, keď poslancom a členom vlády rovno do očí povedala, že už nemieni tolerovať ich zneužívanie zrýchleného rokovania o zákonoch a ani ich prílepky. Ktorých bolo za posledné dva mesiace vskutku veľmi veľa – aj zrýchlených konaní, aj prílepkov. Nehovoriac o tom, že sa za ten čas úplne vytratilo aj aspoň zdanie právneho štátu, keď vedenie krajiny upadlo do hlbokého právneho bezvedomia. Nielen čo sa týka základných práv s slobôd ľudí, ale aj kompetencii viacerých inštitúcií. Je najvyšší čas sa z neho prebrať a uvedené oznámenie hlavy štátu tak možno pokladať aj za jej verejný prísľub. Ktorý je navyše ľahko a kýmkoľvek kontrolovateľný.
Bola to prvá správa v histórii krajiny, kedy hlava štátu predniesla správu o stave republiky s rúškom na tvári. A tak aj vyznela. Hoci hodnotiť správy hlavy štátu býva vždy v istom zmysle ošemetné: ide totiž hlavne o to, čo a kto od správy očakáva. Ak očakáva veľa, môže byť sklamaný, ak očakáva málo, môže byť zase prekvapený. V dobrom i zlom, príjemne či nepríjemne, pričom netreba zabúdať ani to, že existuje tiež veľa ľudí, ktorých žiadny prejav prezidenta vôbec nezaujíma.
Čo sa týka zápasu krajiny s koronavírusom, je evidentné, nespochybniteľné a neodškriepiteľné, že ho na rozdiel od iných krajín po celom svete Slovensko zvládlo. Je dobré to počuť aj od hlavy štátu, pretože sa tak stalo najmä vďaka sebaobetovaniu – napríklad zdravotníkov a predavačov – a sebadisciplíne ľudí, ktorých ocenenie prezidentky isto poteší.
Je isté, že kvalitu prejavu každej hlavy štátu, možno odmerať najmä dvomi spôsobmi: prvým je počet potleskov v parlamente, ktorými bol jej prejav prerušovaný. To je známe – nezaznel ani jeden. Dokonca ani vtedy, keď hlava štátu ďakovala zdravotníkom, predavačkám, sociálnym pracovníkom, vedcom a ďalším, vďaka ktorým stojí krajina v rebríčku úspešnosti v zápase s vírusom naozaj vysoko.
Druhým je, koľko dní po odznení prejavu bude jeho obsah v spoločnosti rezonovať, koľko dní sa bude o ňom debatovať – s výnimkou straníckych debát v médiách počas víkendu – a nakoľko myšlienky hlavy štátu dokážu rozčeriť hladinu spoločenského a politického života. To ešte z pochopiteľných dôvodov známe nie je.
Hlava štátu však v správe o stave republiky oznámila aj jedno závažné politické posolstvo, keď poslancom a členom vlády rovno do očí povedala, že už nemieni tolerovať ich zneužívanie zrýchleného rokovania o zákonoch a ani ich prílepky. Ktorých bolo za posledné dva mesiace vskutku veľmi veľa – aj zrýchlených konaní, aj prílepkov. Nehovoriac o tom, že sa za ten čas úplne vytratilo aj aspoň zdanie právneho štátu, keď vedenie krajiny upadlo do hlbokého právneho bezvedomia. Nielen čo sa týka základných práv s slobôd ľudí, ale aj kompetencii viacerých inštitúcií. Je najvyšší čas sa z neho prebrať a uvedené oznámenie hlavy štátu tak možno pokladať aj za jej verejný prísľub. Ktorý je navyše ľahko a kýmkoľvek kontrolovateľný.
