Prezidentka Z. Čaputová vystúpila po druhý raz pred poslancami, aby im podala správu o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach.

Zostáva faktom, že hodnotiť správy hlavy štátu býva vždy v istom zmysle ošemetné: ide totiž hlavne o to, čo a kto od správy očakáva. Ak očakáva veľa, môže byť sklamaný, ak očakáva málo, môže byť zase prekvapený. V dobrom i zlom, príjemne či nepríjemne, pričom netreba zabúdať ani to, že existuje tiež veľa ľudí, ktorých žiadny prejav prezidenta vôbec nezaujíma. Aj to je, samozrejme, v poriadku, keďže nikoho k tomu nemožno nútiť ani prinútiť.

V duchu uvedeného možno povedať, že bude celkom prirodzené, ak vládna koalícia a časť médií bude správu prezidentky Z. Čaputovej chváliť a ak ho opozícia a časť médií bude haniť. Hlave štátu však nemožno uprieť, že jej správa mala tzv. ústrednú niť, že nehovorila od buka do buka, ale písmenká a slová poukladala vedľa seba cieľavedome, zreteľne a zrozumiteľne. Iná vec je kvalita a to, či a s akým dopadom zasiahla občanov a obyvateľov krajiny.

Raz za rok azda neuškodí ani zopakovať, že kvalitu prejavu každej hlavy štátu možno odmerať najmä dvomi spôsobmi: prvým je počet potleskov v parlamente, ktorými bol jej prejav prerušovaný. Nezaznel ani jeden. Druhým je, koľko dní po odznení prejavu bude jeho obsah v spoločnosti rezonovať, koľko dní sa bude o ňom debatovať – s výnimkou straníckych debát v médiách počas víkendu. Teda nakoľko myšlienky hlavy štátu dokážu rozčeriť hladinu spoločenského a politického života. To, samozrejme, ešte známe nie je, ale vzhľadom na búrlivý stranícky a politický život - a skúsenosti s takýmito správami - to zrejme dlho nebude.

Mimochodom, skúsenosť s tou minuloročnou správou prezidentky Z. Čaputovej hovorí, že nie všetky jej vtedajšie vyjadrenia takpovediac padli na úrodnú pôdu a že za to môže aj sama. Vládnej koalícii totiž vtedy odkázala, že nemieni a nebude už viac tolerovať jej zneužívanie zrýchleného rokovania o zákonoch. Skutočnosť je však taká, že do roka a do dňa, teda od júna do júna, vládna koalícia schválila zhruba štyri desiatky zákonov takýmto spôsobom.

Späť do súčasnosti. V aktuálnej situácii a po prvom počutí možno zatiaľ jednoznačne oceniť vyjadrenie hlavy štátu k očkovaniu. Aj z toho dôvodu, že spoločnosť je práve pri ňom rozdelená zhruba pol na pol. „Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vysporiadania sa s pandémiou. Zároveň považujem za vhodné pripomenúť, že samotná skutočnosť, že niekto zaočkovaný nie je, nerobí z neho zlého, ani hlúpeho človeka,“ vyhlásila prezidentka Z. Čaputová.

Slušne, s pokojom, s rozvahou a navzdory tomu, že len niekoľko minút predtým hovorila o existencii hnevu a strachu v spoločnosti.

Ak v tomto postoji zotrvá, bude to iba fajn - rozdeľovanie ľudí na kategórie je totiž v spoločnosti už nielen prítomné, ale naozaj aj nebezpečné.