Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Netreba od debaty v parlamente o PVV očakávať žiadne prevratné, ale štandardné postupy – vládni poslanci budú PVV obhajovať a mimovládni kritizovať, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Programové vyhlásenie vlády (PVV) už dorazilo do parlamentu, čaká na debatu poslancov, jeho schválenie a súčasné vyslovenie dôvery vláde R. Fica. Ide o obvyklú slohovú prácu novej vlády, ktorá však tentoraz predsa len prináša isté špecifiká. Slovenské.
Parlament sa síce vymenil, začalo sa nové volebné obdobie, ale – ako je napísané v aktuálnom PVV – „Slovenky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ďalší občania Slovenskej republiky,“ ktorí sledujú politické dianie, už môžu byť unavení. Je to zhruba za štyri roky už štvrté Programové vyhlásenie vlády, ktoré predkladá štvrtý premiér (I. Matovič, E. Heger, Ľ. Odor, R. Fico) a štvornásobný premiér (R. Fico). Okrúhlu štatistiku kazí iba to, že premiér R. Fico predkladá PVV nie štvrtý, ale tretí krát, keďže v roku 2016 v parlamente PVV prednášal podpredseda, a nie predseda vlády.
Programové vyhlásenie vlády je v podstate ústavno-politický dokument, na ktorý však ani samotná Ústava nekladie priveľké nároky, skôr naopak – na jeho schválenie a zároveň vyslovenie dôvery vláde totiž stačí súhlas 39 zo 76 prítomných poslancov. Bez akejkoľvek irónie či výsmechu, ide len o vládne litánie či slohovú prácu, v ktorej vláda uvádza, čo chce počas vládnutia robiť a urobiť a myslí to nepochybne dobre, akurát si stačí spomenúť, ako to doposiaľ vždy skončilo.
Aj preto netreba od debaty v parlamente o PVV očakávať žiadne prevratné, ale štandardné postupy – vládni poslanci budú PVV obhajovať a mimovládni kritizovať. Aj preto, lebo by isto-iste vedeli napísať keď už nie lepší, tak určite dlhší, napokon, premiér I. Matovič predkladal v roku 2020 parlamentu o 30 strán viac ako v roku 2023 predkladá R. Fico. Zrejme nikto však neprekoná rekord, ktorý drží premiér V. Mečiar, ktorý počas volebného obdobia predložil parlamentu aj doplnok PVV, keďže jeho štvorkoalícia vtedy údajne dokázala splniť PVV skôr ako sa nazdala a nazdávala.
Vláda si splnila ústavnú povinnosť a to, kedy a ako si ju splní parlament, je už na ňom, keďže rokovanie o PVV nie je časovo ohraničené. Základné fakty sú v tejto súvislosti dva – prvý je, že schválením PVV a vyslovením dôvery vláde získa parlament právomoc odvolávať a odvolať vládu alebo jej členov. A druhým, že nebude dlho trvať, kým sa takýmto návrhom bude zaoberať.
Parlament sa síce vymenil, začalo sa nové volebné obdobie, ale – ako je napísané v aktuálnom PVV – „Slovenky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ďalší občania Slovenskej republiky,“ ktorí sledujú politické dianie, už môžu byť unavení. Je to zhruba za štyri roky už štvrté Programové vyhlásenie vlády, ktoré predkladá štvrtý premiér (I. Matovič, E. Heger, Ľ. Odor, R. Fico) a štvornásobný premiér (R. Fico). Okrúhlu štatistiku kazí iba to, že premiér R. Fico predkladá PVV nie štvrtý, ale tretí krát, keďže v roku 2016 v parlamente PVV prednášal podpredseda, a nie predseda vlády.
Programové vyhlásenie vlády je v podstate ústavno-politický dokument, na ktorý však ani samotná Ústava nekladie priveľké nároky, skôr naopak – na jeho schválenie a zároveň vyslovenie dôvery vláde totiž stačí súhlas 39 zo 76 prítomných poslancov. Bez akejkoľvek irónie či výsmechu, ide len o vládne litánie či slohovú prácu, v ktorej vláda uvádza, čo chce počas vládnutia robiť a urobiť a myslí to nepochybne dobre, akurát si stačí spomenúť, ako to doposiaľ vždy skončilo.
Aj preto netreba od debaty v parlamente o PVV očakávať žiadne prevratné, ale štandardné postupy – vládni poslanci budú PVV obhajovať a mimovládni kritizovať. Aj preto, lebo by isto-iste vedeli napísať keď už nie lepší, tak určite dlhší, napokon, premiér I. Matovič predkladal v roku 2020 parlamentu o 30 strán viac ako v roku 2023 predkladá R. Fico. Zrejme nikto však neprekoná rekord, ktorý drží premiér V. Mečiar, ktorý počas volebného obdobia predložil parlamentu aj doplnok PVV, keďže jeho štvorkoalícia vtedy údajne dokázala splniť PVV skôr ako sa nazdala a nazdávala.
Vláda si splnila ústavnú povinnosť a to, kedy a ako si ju splní parlament, je už na ňom, keďže rokovanie o PVV nie je časovo ohraničené. Základné fakty sú v tejto súvislosti dva – prvý je, že schválením PVV a vyslovením dôvery vláde získa parlament právomoc odvolávať a odvolať vládu alebo jej členov. A druhým, že nebude dlho trvať, kým sa takýmto návrhom bude zaoberať.
