Predseda Ústavného súdu I. Fiačan sa nechal vtiahnuť do politickej hry premiéra R. Fica a oficiálne sa vyjadril k jeho „otázkam“, ktoré vzniesol deň predtým. Okrem iného sa mu tak podarilo držať tému novely Trestného zákona, ktorej súd pozastavil účinnosť – s výnimkou zrušenia špeciálnej prokuratúry – pri živote.

Ako obvykle aj táto udalosť má politické aj vecné hľadisko. Nemá hľadisko súdne, pretože rozhodnutie súdu platí, čo napokon nespochybňuje ani premiér a ani nikto iný. Z politického hľadiska tak možno konštatovať, že spor o interpretáciu rozhodnutia súdu k uvedenej novele je celkom zbytočný. Z čoho hneď vyplýva aj to, že predseda Ústavného súdu sa v ňom nemôže rovnať ba ani len porovnávať so štvornásobným premiérom, ktorý sa živí politickou prácou už viac ako tri desaťročia.

Navyše, žiadna relevantná debata ani nemôže byť vedená medzi vládou, ktorú reprezentuje premiér a súdom, ktorý reprezentuje jeho predseda. Ak niekto vôbec môže udržať či nastavovať Ústavnému súdu mantinely, je to parlament, ale nie vláda. Inými slovami, Ústavný súd je síce jedným z centier moci, ale koľko moci mu prináleží, už záleží od parlamentu. Napokon, keď sa parlament-ústavodarca rozhodne, že Ústavný súd nie je vôbec potrebný, môže ho aj zrušiť a jeho úlohy zabezpečiť iným spôsobom.

Samozrejme, ospravedlnenie sa I. Fiačana bude prezentované ako úspech R. Fica. Inak to jednoducho nevychádza. Predseda Ústavného súdu totiž priznal chybu – únik informácií zo súdu – po vyjadrení premiéra, a nie pred ním.

Z vecného hľadiska je situácia iná a doteraz neukončená. Treba totiž počkať na to, čo bude uverejnené v Zbierke zákonov, lebo to ešte ani v stredu napoludnie uverejnené nebolo. A malo by sa v nej ocitnúť niekoľko vecí buď postupne alebo naraz – dve novely Trestného zákona a rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým rozhodol o jej súčasnom osude.

A keďže na uverejnenie jedného, druhého či tretieho má minister spravodlivosti ešte čas, nezostáva nič iné ako čakať. Zdržiavania či porušenia zákona sa však zrejme netreba obávať, keďže Ústavný súd vie tiež počítať a do hry na počty sa zapojil. Ak totiž nebude jeho rozhodnutie uverejnené do 15 dní od doručenia do Zbierky zákonov, nechal si časový priestor na ďalšie rozhodnutie, ktoré nadobudne účinnosť okamžite a aj bez uverejnenia v Zbierke zákonov. Bola by to však výnimočná udalosť, ktorá môže nastať iba v prípade, ak sa rozhodnutiu súdnej moci postaví moc výkonná na odpor. Mimochodom, práve prepočty súdu boli zrejme hlavným dôvodom, pre ktorý odmietol návrh prezidentky Z. Čaputovej, aby tak urobil hneď, zaraz a naraz.

Prirodzene, rozhodnutie súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona zostane aj naďalej čudné, hoci je platné.