Je nepochybné, že rozhodnutie ústavného súdu vo veci referenda o predčasných voľbách treba vziať na vedomie a podľa neho sa aj riadiť. Ani pri najlepšej vôli ho však nemožno rešpektovať, lebo žiadny rešpekt si nezaslúži - a to ani z ústavného ani spoločenského hľadiska.

Nateraz mu preto netreba venovať ani priveľa pozornosti. Napokon, rozhodnutie súdu je verejné, každý si ho môže prečítať a pomyslieť si svoje. Takže azda stačí v tejto chvíli povedať, že ústavný súd pod vedením I. Fiačana sa správal rovnako ako ústavný súd pod vedením I. Macejkovej, teda, že ústavu neinterpretoval, ale do nej priamo zasiahol. Správal sa ako ústavodarca, a nie súd. S tým rozdielom, že kým ústavný súd pod vedením I. Macejkovej z ústavy časť textu vyčiarkol, ústavný súd pod vedením I. Fiačana do nej časť textu dodal: okrem zákazu referenda v troch oblastiach ju doplnil o oblasť štvrtú - zákaz konať raz za tri roky referendum o predčasných voľbách. Pre úplnosť sa patrí pridať aj poznámku pod čiarou: rozdiel je tiež v tom, že súd pod vedením I. Macejkovej spomínaný zásah priamo do ústavy urobil na konci funkčného obdobia, kým pod vedením I. Fiačana ho urobil na začiatku funkčného obdobia. Inými slovami, tam, kde súd pod vedením I. Macejkovej skončil, súd vedený I. Fiačanom začal. Svojvoľným pomiešaním jednotlivých zložiek moci, v tomto prípade ústavodarnej - ktorá patrí výlučne parlamentu - a súdnej.

Dôležité sú postoje politických strán po doplnení ústavy ústavným súdom - po prvé preto, lebo súd parlamentným stranám zasiahol do ich výlučných ústavodarných práv. Po druhé preto, lebo je dôležité vedieť, ako sa strany stavajú k pôvodcom aj ich moci. Prakticky - nie iba ich sľuboch - pri spravovaní vecí verejných. Osobitnou kapitolou je správanie sa prezidentky Z. Čaputovej v tejto súvislosti - na margo rôznych obvinení najmä z opozičných strán treba uviesť, že prezidentka iba využila právo podať návrh na súd. Nemusela ho použiť, ale mohla, pričom je dôležité, že toto právo si neuzurpovala, ale dal jej ho už pred mnohými rokmi parlament. Naopak, jej argument po rozhodnutí súdu o zákaze referenda o predčasných voľbách, keď oficiálne vyhlásila, že „ak by niekto konanie takého referenda či jeho výsledky napadol na ústavnom súde, ústavný súd by skonštatoval, tak ako dnes, nesúlad referenda s ústavou a výsledok referenda by bol neplatný“, neplatí. Po vykonanom referende sa totiž už jeho ústavnosť napadnúť nedá - možno napadnúť iné veci, vrátane jeho výsledku, ale nie ústavnosť.

Základný odkaz z Košíc, ktorý pridal do ústavy zákaz referenda o predčasných voľbách, je v podstate veľmi prostý - ústavný súd neumožnil nadpolovičnej väčšine voličov vymeniť vládu hlasovaním - raz za tri roky - čím dal menšine voličov k dispozícii a bez časového obmedzenia celkom iné prostriedky. A v zmysle Murphyho pravidiel, pokiaľ menšina má takéto prostriedky k dispozícii, je len otázkou času, kedy ich aj použije. Celé zle.