Druhé rokovanie Ústredného krízového štábu na jednu tému prinieslo viac otázok ako odpovedí. Na to, aké opatrenia by mala vláda a jej Úrad pre verejné zdravotníctvo prijať, aby sa pokúsili eliminovať novú mutáciu starého koronavírusu.

"Vstupenkou od istej doby, ktorá nebude asi veľmi dlhá, bude očkovanie, a potom registrácia v tzv. eHranici s potvrdením PCR testovania, ktoré bude vykonané v 5. alebo 8. deň podľa nariadenia úradu verejného zdravotníctva," vyhlásil napríklad minister zdravotníctva V. Lengvarský. Vyčítať sa z toho dá iba jedno - zámer, aby očkovaní mali po vstupe na Slovensko život o čosi ľahší ako neočkovaní. Nič viac, otázok vyplývajúcich len z tejto jednej vety ministra je však toľko, že priestor nestačí ani na ich napísanie. Možno pritom podotknúť, že realizácia uvedeného by vôbec nebola taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

V prvom rade totiž vzniká otázka, či sa má takto podmieniť príchod na Slovensko iba občanom SR - ktorí majú na vstup do krajiny právo vyplývajúce priamo z ústavy - alebo aj iným, teda príslušníkom cudzích krajín? Ktorí, prirodzene, takýto nárok nemajú. Z hľadiska veci - šírenia vírusu - by totiž nemalo žiadny význam, aby jedni museli a druhí nesmeli.

Pritom platí, že zakázať vstup občanom SR na územie Slovenska sa nemôže a nesmie a otázka, či ho možno vôbec alebo takýmto spôsobom obmedziť, zostáva otvorená. Isté je len to, že na to žiadna vyhláška hlavného hygienika nestačí. Inými slovami, keďže „Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky,“ nezáleží vôbec od hlavného hygienika, či niekomu toto právo prizná alebo nie. Alebo od jeho svojvôli, že niekomu (očkovanému) ho prizná a inému (neočkovanému) nie.

V druhom rade vzniká otázka, koho sa bude týkať povinnosť registrovania v eHranici - všetkých alebo iba občanov SR? Samozrejme, otázočky síce pod čiarou, ale na základe doterajších skúseností automaticky znejú, či to systém zvládne a neskolabuje. A čo v takom prípade. To sa očividne týka aj povinného PCR testovania, ktoré sa má podľa ministra V. Lengvarského vykonať v 5. alebo 8. deň po príchode na Slovensko. Základná otázka znie opäť tak, či sa to bude týkať iba občanov SR alebo každého iného, kto v danom čase vstúpi na Slovensko a pod čiarou sú otázočky, či je systém na nápor pripravený a či je aj dostatok testovacích miest, aby nápor zvládli. A ak sa obmedzenia majú týkať aj cudzincov, niet dôvodu položiť otázku, prečo by malo Slovensko platiť PCR testy občanom iných krajín, ktorí v krajine nežijú, ale chcú ju iba na pár dní - povedzme kvôli rodine či prírode - navštíviť.

V treťom rade vznikajú otázky, komu a za akých podmienok sa bude vyplácať tzv. pandemická PN či OČR? A čo predĺženie nemožnosti nástupu do práce po dovolenke o ďalších 5 alebo 8 dní spôsobí zamestnávateľom? A tak ďalej a tak podobne. Nehovoriac o potrebnej koordinácii postupov a krokov či už so susednými krajinami alebo tzv. bezpečnými. Nehovoriac o ďalších hospodárskych, sociálnych, právnych či politických rozmeroch, ktoré automaticky vyplývajú z citovanej vety ministra zdravotníctva V. Lengvarského.

Zámer vlády uľahčiť istým spôsobom život očkovaným ľuďom v porovnaní s neočkovanými možno pochopiť, ale zároveň možno konštatovať, že sa vyberá zlou cestou. To nie je možné urobiť spôsobom buď-alebo, teda buď očkovať alebo povinne testovať. To je totiž vstupenka do pekla.