Prezidentka Z. Čaputová sa rozhodla odovzdať I. Matovičovi do rúk písomné poverenie na rokovanie o zostavovaní vlády. Bez ohľadu na to, že takéto rokovania I. Matovič viedol aj bez neho, to predsa len možno označiť za prvý aký-taký oficiálny krok k nastúpeniu jeho vlády, keďže vôľu voličov bola prinútená akceptovať aj hlava štátu.

Prvé kroky I. Matoviča po voľbách neboli veľmi kompetentné. Ísť práve za R. Sulíkom po rozumy ako sa zostavuje vláda, nebolo veľmi šťastné, ale stalo sa. Nevadí. Problém je beztak a zatiaľ iba v tom, že R. Sulík prišiel s tézou, podľa ktorej vraj existuje úzus, že SaS si môže vybrať funkciu ministra financií. Vraj víťaz volieb si vyberá ako prvý a vybral si premiéra, druhý vo voľbách si vybral predsedu parlamentu a tretí takú funkciu, akú len chce. Čo je – slušne povedané - zavádzanie, možno také niečo existovalo iba v čase, keď vládu skladala (ne)politička I. Radičová, ale inak nie.

Vo všeobecnosti totiž platí, že každý záujemca o vstup do vládnej koalície môže vyskakovať iba tak vysoko, ako mu nastavili latku voliči a R. Sulíkovi, ktorý skončil predposledný, ju teda rozhodne vysoko nenastavili. Bez ohľadu na to, že ak strana, ktorá má premiéra, ale nemá aj ministra financií, to môže rovno zabaliť.

V riadení krajiny sú totiž naozaj dôležité iba tri veci: peniaze, peniaze a peniaze. Navyše, taká vláda, ktorá vzišla z volieb a mala za financmajstra nominanta inej strany ako bol premiér, je na Slovensku raritou. Vlastne jedinou výnimkou bola prvá vláda Mikuláša Dzurindu (SDK), kde bola ministerkou financií Brigita Schmögnerová (SDĽ).

Vo všeobecnosti sa tiež ukazuje, že so skladaním vlády aj personálnym obsadením bude ešte aj zábava.

Napríklad, ak A. Kiska argumentuje požiadavkou na odbornosť a morálku, pričom prstom ukazuje na B. Kollára. No. Treba povedať, že každý jeden predseda strany má osobne – ľudovo povedané – v tejto oblasti za ušami. Aj I. Matovič, aj B. Kollár, aj R. Sulík, aj A. Kiska. Dvaja za osemnástich, dvaja za dvadsiatich bez dvoch.

Menovať ich kauzy netreba, stačí len dodať, že spoločným menovateľom sú ich spôsoby z čias, keď podnikali.
Zatiaľ vidno, že do vlády sa hrnie SaS a Sme rodina. SaS si chce zrejme napraviť pošramotenú povesť z pádu vlastnej vlády v roku 2012, ktorá bola zároveň príčinou mohutného nástupu a okupácie krajiny Smerom-SD. Sme rodina ešte vo vláde nebola a tak si to chce tiež vychutnať.

Pre politického nováčika Za ľudí je, samozrejme, už rozhodovanie či vstúpiť alebo nevstúpiť do vládnej koalície ťažšie. O to viac, že ambície exprezidenta boli väčšie ako jeho schopnosti, čo vyplýva z výsledkov volieb, v ktorých jeho strana skončila na poslednom mieste. O to viac, že ak sa rozhodnú do koalície nevystúpiť, vznikne aj bez nich.

O to viac, že v takom prípade bude Za ľudí z vlastnej vôle v spoločnosti s „mafiánmi“ a „fašistami.“ Inými slovami, ak strane Za ľudí budúca vládna koalícia smrdí, potom sa ocitne v ešte onakvejšej spoločnosti.

Isto, percentá, ktoré nadelili voliči politikom sa nemusia všetkým páčiť. A ani sa nepáčia. Ale odkaz voličov, čo si na začiatku roka 2020 želajú a čo už nie, je rozhodne pravdivý. Aj jasný. Vrátane deliacej čiary.