Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stále ešte existuje aj možnosť, že príde k mimoriadnemu opravnému prostriedku, vec sa spolu s M. Kotlebom opäť ocitne pred súdom a k dispozícii bude ďalší rozsudok, upozorňuje Hrabko.
Autor Teraz.sk
Po čerstvom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý odsúdil predsedu strany Kotlebovci - ĽSNS, vznikla automaticky dilema, či naozaj platí to, že aký je predseda, taká je aj strana.
V politickej praxi je to jednoduché - pretože to platí - v súdnej je to zatiaľ naopak. Zatiaľ, pretože stále ešte existuje aj možnosť, že príde k mimoriadnemu opravnému prostriedku, vec sa spolu s M. Kotlebom opäť ocitne pred súdom a k dispozícii bude ďalší rozsudok.
Aj keď na písomné odôvodnenie aktuálneho rozsudku si treba ešte počkať, jeho prvým dôsledkom je, že M. Kotleba už na aprílovej schôdzi parlamentu nebude môcť hlasovať, keďže vstup do rokovacej sály má zakázaný súdom.
Isto, môže byť zarážajúce, keď porovnáme výsledok rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Teda štyri roky a štyri mesiace natvrdo a šesť mesiacov s podmienkou na rok a pol. Rozdielne tresty vychádzajú najmä z posúdenia skutku, za ktorý bol M. Kotleba žalovaný - kým jeho konanie určil Špecializovaný trestný súd ako propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, podľa Najvyššieho súdu išlo „iba“ o prejav sympatie k takémuto hnutiu.
Polemizovať možno s jedným aj druhým výrokom súdu, na veci to však už nič nemení, ani nezmení. Faktom zostáva, že kým predseda M. Kotleba bol právoplatne odsúdený za sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, jeho strana Kotlebovci-ĽSNS sa môže stále chváliť pečiatkou súdu, akú nemá na Slovensku žiadna iná politická strana či hnutie: že je štandardnou demokratickou stranou. Rozhodol o tom taktiež Najvyšší súd v roku 2019, keď ju odmietol na základe podania generálneho prokurátora J. Čižnára rozpustiť.
Zdá sa teda, že politická rovnica - aký predseda, taká strana - neplatí, čo je však anomália, úchylka či úlet. A tak to je a bude dovtedy, kým nepríde k náprave tohto stavu, samozrejme, súdnym rozhodnutím. Ktoré by mal a môže iniciovať výlučne generálny prokurátor M. Žilinka - ak boli v priebehu troch rokov právoplatne odsúdení dvaja nie radoví členovia, ale potentáti strany - predseda a poslanec NR SR - nejde o náhodu ani omyl, ale pre spoločnosť vskutku nebezpečnú stranu. Na čom nič nemení ani to, že M. Mazurek sa dnes angažuje už v strane inej.
Inými slovami, dôvody na rozpustenie strany Kotlebovci-ĽSNS existujú, sú aj viditeľné aj písomné a záleží už iba od toho, či ich vidí aj generálny prokurátor M. Žilinka alebo nie. Je na ťahu.
V politickej praxi je to jednoduché - pretože to platí - v súdnej je to zatiaľ naopak. Zatiaľ, pretože stále ešte existuje aj možnosť, že príde k mimoriadnemu opravnému prostriedku, vec sa spolu s M. Kotlebom opäť ocitne pred súdom a k dispozícii bude ďalší rozsudok.
Aj keď na písomné odôvodnenie aktuálneho rozsudku si treba ešte počkať, jeho prvým dôsledkom je, že M. Kotleba už na aprílovej schôdzi parlamentu nebude môcť hlasovať, keďže vstup do rokovacej sály má zakázaný súdom.
Isto, môže byť zarážajúce, keď porovnáme výsledok rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Teda štyri roky a štyri mesiace natvrdo a šesť mesiacov s podmienkou na rok a pol. Rozdielne tresty vychádzajú najmä z posúdenia skutku, za ktorý bol M. Kotleba žalovaný - kým jeho konanie určil Špecializovaný trestný súd ako propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, podľa Najvyššieho súdu išlo „iba“ o prejav sympatie k takémuto hnutiu.
Polemizovať možno s jedným aj druhým výrokom súdu, na veci to však už nič nemení, ani nezmení. Faktom zostáva, že kým predseda M. Kotleba bol právoplatne odsúdený za sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, jeho strana Kotlebovci-ĽSNS sa môže stále chváliť pečiatkou súdu, akú nemá na Slovensku žiadna iná politická strana či hnutie: že je štandardnou demokratickou stranou. Rozhodol o tom taktiež Najvyšší súd v roku 2019, keď ju odmietol na základe podania generálneho prokurátora J. Čižnára rozpustiť.
Zdá sa teda, že politická rovnica - aký predseda, taká strana - neplatí, čo je však anomália, úchylka či úlet. A tak to je a bude dovtedy, kým nepríde k náprave tohto stavu, samozrejme, súdnym rozhodnutím. Ktoré by mal a môže iniciovať výlučne generálny prokurátor M. Žilinka - ak boli v priebehu troch rokov právoplatne odsúdení dvaja nie radoví členovia, ale potentáti strany - predseda a poslanec NR SR - nejde o náhodu ani omyl, ale pre spoločnosť vskutku nebezpečnú stranu. Na čom nič nemení ani to, že M. Mazurek sa dnes angažuje už v strane inej.
Inými slovami, dôvody na rozpustenie strany Kotlebovci-ĽSNS existujú, sú aj viditeľné aj písomné a záleží už iba od toho, či ich vidí aj generálny prokurátor M. Žilinka alebo nie. Je na ťahu.
