Parlament včera schválil tzv. pro-rodinný balík a ako obvykle, aj tento jeho výkon možno hodnotiť tak z vecného ako aj z politického hľadiska. Z oboch uhlov pohľadu pritom ide naozaj o veľký výkon. Z vecného najmä preto, lebo minister financií I. Matovič stále nepovedal, odkiaľ chce vziať peniaze, potrebné na jeho vykrytie a z hľadiska politického zase to, že viac ako super zrýchlené konanie je pozoruhodná nová koalícia, ktorá balík presadila.

Vďaka za jeho schválenie však patrí výlučne SaS. Hoci za balík nehlasovala, neuplatnila si právo veta, ale umožnila jeho schválenie. Inými slovami, ak by si SaS uplatnila právo veta - napríklad preto, lebo bol podľa nej hrubým spôsobom porušený procesný postup - balík by nemal byť schválený. Tak to jednoducho je, keďže každá koaličná strana, vrátane SaS, stále tvrdí, že má právo veta a že ho aj rešpektuje. A SaS pritom verejne oznamuje, že si právo veta radšej mieni uplatniť v súvislosti s použitím peňazí získanými zo zdanenia ruskej ropy, čo je najmä paradoxné - o tom, či bude vôbec čo zdaniť, totiž rozhoduje iba ruský prezident, ktorý môže točiť kohútikom s ropou aj podľa toho ako sa vyspí. Také slovenské ľúbi ma-neľúbi ma, ale na ruský spôsob: potečie-nepotečie. Raz môže, inokedy nemusí.

Inými slovami, netreba sa hnevať či hrešiť I. Matoviča, keďže svoj návrh presadil iba za výdatnej pomoci SaS. Pri uplatnení veta SaS by - ľudovo povedané - sklopil uši, stiahol chvost či šúchal nohami pod stolom.

Tým, že SaS návrh nevetovala, umožnila zvyšku koalície zhnednúť spoluprácou s poslancami zvolenými za stranu Kotlebovci-ĽSNS. To, čo sa pri tejto koalícii väčšine ľudí javilo ako nemožné a nepredstaviteľné, sa stalo skutkom. Uvedené sa netýka iba I. Matoviča - a spolu s ním aj lídrov strán Nova, Kresťanská únia, Zmena zdola - ale tiež B. Kollára a V. Remišovej ako predsedov strán. A, prirodzene, tiež premiéra E. Hegera. Otvorenou spoluprácou troch koaličných strán s poslancami zvolenými za stranu Kotlebovci-ĽSNS sa tak od základov mení v krajine doterajšia politická klíma či paradigma. Či sa to niekomu páči alebo nie - to, čo bolo doteraz tabu, už jednoducho tabu nie je a ani nebude.

Po schválení balíka parlamentom je na rade prezidentka Z. Čaputová, ktorá má dve možnosti - buď zákon podpíše alebo nie. Ak ho nepodpíše, zákon sa vráti do parlamentu, ak ho podpíše, pôjde do Zbierky zákonov. Rozhodnutie je na nej, ale v podstate je jedno ako sa rozhodne - problémy s uplatňovaním zákona v praxi budú tak či tak.