Debata sa vedie viac o osobe generálneho prokurátora, ako jej obsahu, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Už desiatky hodín trvá rozprava v parlamente o správe generálneho prokurátora za rok 2020. Je to rekord z viacerých uhlov pohľadu - napríklad z toho, že doteraz poslanci tak dlho - aj oduševnene - o správe generálneho prokurátora nerozprávali. Ale hlavne z toho dôvodu, že debata nie je o správe generálneho prokurátora, ale o generálnom prokurátorovi M. Žilinkovi.
Nie je žiadnym prekvapením, že čím debata v slovenskom parlamente dlhšie trvá, tým viac bizarných aj bezradných situácií tiež prináša. V debate o generálnom prokurátorovi sa činil najmä poslanec SaS Alojz Baránik, ktorý aj podal procedurálny návrh - podľa neho by mal parlament správu generálneho prokurátora odmietnuť, a nie vziať na vedomie.
Sekundoval mu samotný predseda parlamentu B. Kollár, ktorý rovno vyhlásil, že A. Baránik tým porušil koaličnú dohodu a ihneď zvolal poslanecké grémium. Návrh podľa neho totiž poslanec SaS podal bez toho, aby bol schválený na koaličnej rade. Čo je vskutku pozoruhodné hlavne preto, lebo ako je všeobecne známe, parlament má rokovať najmä podľa zákona o rokovacom poriadku, a nie podľa koaličnej dohody.
Pozitívne je, že po poslaneckom grémiu B. Kollár už oznámil iné - a síce, že A. Baránik nedodržal postup podľa rokovacieho poriadku, aj keď to zase veľmi nesvedčí o kvalifikovanosti dotknutého poslanca. Dôležité v tejto súvislosti však je, že o porušení koaličnej dohody po rokovaní grémia už reč vôbec nebola a účastníci vládnej koalície si tak poriadok vo vlastných radoch majú zrejme urobiť inde, ako v rokovacej sále parlamentu.
Keďže debata poslancov bola aj o momentálne najobľúbenejšom paragrafe 363, ktorý v účastníkoch koaličnej dohody vyvoláva ďalšie spory - časť koalície ho chce buď zmeniť alebo zrušiť - údaje zo správy za minulý rok môžu istým spôsobom k rozhodovaniu napomôcť: „Generálny prokurátor v roku 2020 zrušil 85 právoplatných uznesení, čo predstavuje akceptáciu 16% z celkového počtu podaných návrhov (v roku 2019 bolo zrušených 88 právoplatných uznesení, čo predstavuje 19%). Z uvedeného počtu bolo zrušených 55 právoplatných uznesení prokurátora a 30 právoplatných uznesení policajta. Generálny prokurátor v roku 2020 nevyhovel 360 návrhom (v roku 2019 nevyhovel 186 návrhom) z dôvodu, že nezistil porušenie zákona právoplatným rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, alebo preto, že uplynula zákonom ustanovená lehota 6 mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo preto, že návrh podal neoprávnený subjekt trestného konania.“
Rozprávanie poslancov o správe generálneho prokurátora je istým spôsobom precedens - po nej nasleduje správa špeciálneho prokurátora a možno usudzovať, že pôjde taktiež o debatu poslancov viac o osobe D. Lipšica, ako o jeho správe. Isté je, že tak v jednom ako aj v druhom prípade je to na škodu veci.
Nie je žiadnym prekvapením, že čím debata v slovenskom parlamente dlhšie trvá, tým viac bizarných aj bezradných situácií tiež prináša. V debate o generálnom prokurátorovi sa činil najmä poslanec SaS Alojz Baránik, ktorý aj podal procedurálny návrh - podľa neho by mal parlament správu generálneho prokurátora odmietnuť, a nie vziať na vedomie.
Sekundoval mu samotný predseda parlamentu B. Kollár, ktorý rovno vyhlásil, že A. Baránik tým porušil koaličnú dohodu a ihneď zvolal poslanecké grémium. Návrh podľa neho totiž poslanec SaS podal bez toho, aby bol schválený na koaličnej rade. Čo je vskutku pozoruhodné hlavne preto, lebo ako je všeobecne známe, parlament má rokovať najmä podľa zákona o rokovacom poriadku, a nie podľa koaličnej dohody.
Pozitívne je, že po poslaneckom grémiu B. Kollár už oznámil iné - a síce, že A. Baránik nedodržal postup podľa rokovacieho poriadku, aj keď to zase veľmi nesvedčí o kvalifikovanosti dotknutého poslanca. Dôležité v tejto súvislosti však je, že o porušení koaličnej dohody po rokovaní grémia už reč vôbec nebola a účastníci vládnej koalície si tak poriadok vo vlastných radoch majú zrejme urobiť inde, ako v rokovacej sále parlamentu.
Keďže debata poslancov bola aj o momentálne najobľúbenejšom paragrafe 363, ktorý v účastníkoch koaličnej dohody vyvoláva ďalšie spory - časť koalície ho chce buď zmeniť alebo zrušiť - údaje zo správy za minulý rok môžu istým spôsobom k rozhodovaniu napomôcť: „Generálny prokurátor v roku 2020 zrušil 85 právoplatných uznesení, čo predstavuje akceptáciu 16% z celkového počtu podaných návrhov (v roku 2019 bolo zrušených 88 právoplatných uznesení, čo predstavuje 19%). Z uvedeného počtu bolo zrušených 55 právoplatných uznesení prokurátora a 30 právoplatných uznesení policajta. Generálny prokurátor v roku 2020 nevyhovel 360 návrhom (v roku 2019 nevyhovel 186 návrhom) z dôvodu, že nezistil porušenie zákona právoplatným rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, alebo preto, že uplynula zákonom ustanovená lehota 6 mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo preto, že návrh podal neoprávnený subjekt trestného konania.“
Rozprávanie poslancov o správe generálneho prokurátora je istým spôsobom precedens - po nej nasleduje správa špeciálneho prokurátora a možno usudzovať, že pôjde taktiež o debatu poslancov viac o osobe D. Lipšica, ako o jeho správe. Isté je, že tak v jednom ako aj v druhom prípade je to na škodu veci.