Išla mucha so slonom po moste a mucha hovorí: Ale dupeme! Detinské, ale aj poučné. Podobne, ako súčasná nastupujúca kríza vo vládnej koalícii.

R. Sulík a jeho SaS boli doteraz dva razy súčasťou vládnej koalície – v prvom prípade vládu povalil, v druhom to práve v týchto dňoch skúša. Verejná požiadavka na výmenu premiéra totiž ničím iným nie je: ak odchádza do minulosti premiér, odchádza do minulosti spolu s ním aj celá vláda. Je jedno, či sa tak stane na základe nevyslovenia dôvery v parlamente alebo podaním demisie premiéra hlave štátu.

Navyše, tentoraz R. Sulík a jeho družina nemajú takú silu ako v minulosti, pád vlastnej vlády sami spôsobiť nedokážu a môžu tak urobiť iba v spolupráci s ďalším koaličným partnerom. Stačí aj ten najslabší, či už politicky alebo matematicky, teda spolu so stranou Za ľudí. Prirodzene, musí to stihnúť skôr, ako sa poslanecký klub Za ľudí v parlamente rozpadne.

Zatiaľ to tak nie je a aj preto možno politicky a teoreticky kalkulovať aj s tzv. pôdorysom súčasnej vládnej koalície, na základe ktorého by vraj mohla vzniknúť nová vláda. Ak však má zostať tzv. pôdorys vládnej koalície aj po odstránení terajšej vlády pod vedením I. Matoviča rovnaký, rozhodenie politických kociek je zbytočné, keďže sa zmení iba jedno – nič. Inými slovami, predseda SaS sa snaží robiť personálnu politiku v OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena a určovať, kto môže a kto už nemôže byť premiérom. Nejde o nič menej, ale ani o nič viac: nazýva sa to brnkačka.

Pre výkon politiky a politikov na Slovensku je dôležitý najmä počet parlamentných žetónov: SaS má momentálne 13 žetónov a OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola má aktuálne 53 žetónov. Mucha a slon. Ak pripočítame v tejto chvíli súčasných 10 žetónov Za ľudí, potom z pomeru 23 ku 53 možno povedať, že ide o dve muchy a slona. Počty jednoducho nepustia. Iba pre úplnosť, iná situácia by bola, keby sa k požiadavke na pád vlády pridala aj strana Sme rodina so 17. žetónmi, ale iba v tom zmysle, že hnutie OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola by v parlamente nedokázalo samo blokovať ústavné zákony. So Sme rodina ich však spolu zablokovať dokážu.

Mimochodom, vládnuť so 70 poslancami nie je až také ťažké ako sa na prvý pohľad môže zdať: ide iba o to, ako by to dve vládne strany pochopili a hlavne uchopili.

Dočasný stav je však momentálne taký, že najlepšiu vládu ako kedy Slovensko malo, už opustil prvý minister a to práve z košiara I. Matoviča. A ďalší zo Sme rodina. Možno si o tom myslieť všeličo, ale je to fakt. Aj preto sa obidva uvedené subjekty môžu cítiť byť dotknuté či poškodené, lebo tzv. sebareflexiu ďalšie dve koaličné strany doteraz vôbec neurobili. Práve naopak, neustále im to je málo a neustále sa vyhrážajú pádom vlády. Jediné, na čom sa dokážu všetky strany vládnej koalície zhodnúť je to, že nechcú predčasné voľby – lebo sa boja voličov a straty moci.

Hovoriť o vládnej kríze z politického hľadiska je predčasné, keďže strany SaS aj Za ľudí zatiaľ iba rozprávajú, ale nekonajú. Ale vraj budú a to zhruba o desať dní. Z vecného hľadiska však vládna kríza existuje už dávnejšie, stačí sa pozrieť na štatistiky, tabuľky a grafy, ktoré sú zverejňované každý deň na vládnej stránke. Nie sú totiž reálnym výsledkom doterajšej práce iba premiéra I. Matoviča a jeho hnutia, ale aj Sme rodina, SaS a Za ľudí. Zmena hesla spred roka – Všetci do koalície a za Matoviča! na heslo Všetci na Matoviča! na nich nič nezmení. Žiaľ.

Aj preto nemožno z ničoho uvedeného vyvodiť záver, že I. Matovič je dobrý premiér. Lebo nie je. Ale tak rozhodli voliči, a nie zákulisné mocenské hry.