Parlament sa budúci týždeň hotuje voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A nezvoliť ich, pričom taktika ako to dosiahnuť, nie je vonkoncom zložitá. Dôvod je jasný ako facka – vládnej koalícii ide o to, aby ústavného sudcu vyberal a menoval do funkcie prezident, a nie prezidentka.

Ľahkosť, s akou parlament dokáže nezvoliť ani jedného kandidáta na ústavného sudcu, je daná najmä novelou Ústavy v minulom volebnom období. Ide o tú istú novelu, ktorú predkladala a v parlamente presadila ministerka spravodlivosti M. Kolíková – vtedy podpredsedníčka strany Za ľudí, dnes podpredsedníčka strany SaS – ktorá zaviedla aj možnosť kedykoľvek odvolať členov Súdnej rady či zákaz Ústavnému súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s Ústavou. Napríklad.

Dôležitejšie ako stranícke patálie M. Kolíkovej je iné – pôjde totiž o prvú voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu, na ktorú potrebujú uchádzači na zvolenie za kandidáta súhlas minimálne 90-tich poslancov. Iba pre úplnosť – zároveň pôjde o prvého sudcu tohto súdu, ktorý po vymenovaní do funkcie bude mať mandát na 13, a nie ako doteraz na 12 rokov. Koniec jeho mandátu Ústava určila na deň 30. októbra 2037, ale iné ustanovenie tej istej novely pripúšťa, že môže byť aj dlhšie. Podobne, ako iné ustanovenie tejto novely Ústavy hovorí, že funkčné obdobie sudcu je 12 rokov. Alebo aj nie, keďže po nich môže zostať vo funkcii až do zloženia sľubu nového sudcu.

To nie je guláš, ale novela Ústavy z dielne bývalej vládnej koalície, vedenej premiérom I. Matovičom. Ale ani to nie je v tejto chvíli podstatné – podstatné je, že uchádzači potrebujú na zvolenie za kandidáta v prvej a opakovanej voľbe súhlas najmenej 90-tich poslancov, ale v druhej až x-tej už menej. Konkrétne najmenej 76 poslancov. Nie, o žiadnu diskrimináciu nejde, Ústava totiž diskrimináciu nepovoľuje ani nedovoľuje.

V tejto súvislosti je ešte zaujímavé aj ustanovenie, podľa ktorého ak parlament nezvolí potrebný počet kandidátov do 6-tich mesiacov od zániku funkcie sudcu, môže hlava štátu vymenovať sudcov zo zvolených kandidátov. Vlastne samotné ustanovenie ani veľmi nie, ale to, čo z neho dokázali viacerí experti a médiá vyvodiť. A síce, že v takom prípade si prezidentka Z. Čaputová môže zo zvolených kandidátov v minulých volebných obdobiach hociktorého vybrať a aj vymenovať – od vzdania sa mandátu J. Laššákovej totiž už 6 mesiacov uplynulo. Nazývajú to žolíkom prezidentky Z. Čaputovej, našťastie to tak však nie je. Také niečo, aby hlava štátu mohla menovať ústavného sudcu z kandidátov zvolených či už v nedávnych minulých volebných obdobiach alebo hoci aj v minulom tisícročí – by totiž neuniesla už ani Ústava. A tá znesie naozaj, ale naozaj veľa. Napokon, neexistuje ani dôvod, prečo by hlava štátu mala mať právomoc vymenovať kandidáta, o ktorom už raz rozhodla, že ho nevymenuje.

Zhrnuté a podčiarknuté – na zvolenie dvoch kandidátov na funkciu ústavného sudcu je potrebný súhlas najmenej 90-tich poslancov a to aj v opakovanej voľbe. Ak nebude zvolený ani jeden, v nových voľbách bude stačiť na zvolenie kandidátov súhlas už iba 76 poslancov. Ak bude zvolený iba jeden, môže – ale nemusí – ho prezidentka Z. Čaputová do funkcie vymenovať. Čo je pre vládnu koalíciu dostatočný dôvod na to, aby na budúci týždeň nebol žiadny z uchádzačov za kandidáta zvolený.